Súčasná kozmológia stojí na prahu jednej z najväčších revízií svojej histórie. Kým štandardný model vesmíru známy ako Lambda-CDM (ΛCDM) operuje s neviditeľnou temnou hmotou a temnou energiou ako s nevyhnutnými piliermi stability a expanzie kozmu, dáta z Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba (JWST) v posledných rokoch odhaľujú čoraz väčšie trhliny v tejto teórii.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Tím fyzikov z Ottawskej univerzity pod vedením profesora Rajendru Guptu a postdoktoranda Nikolaosa Samarasa teraz publikoval v prestížnom časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society výskum, ktorý radikálne mení pohľad na vek a fungovanie vesmíru, upozorňuje UniverseToday.

Výsledky potvrdili stabilitu

Alternatívny model s názvom CCC+TL (Covarying Coupling Constants plus Tired Light) navrhuje, že javy, ktoré doteraz vysvetľovala temná hmota a temná energia, sú v skutočnosti dôsledkom postupne sa meniacich fundamentálnych fyzikálnych konštánt a straty energie fotónov pri ich ceste obrovskými vzdialenosťami.

Článok pokračuje pod videom ↓

Výskumníci sa však nemohli spoľahnúť na existujúci simulačný softvér, ktorý je pevne naprogramovaný pre štandardnú fyziku. Pre potreby svojich výpočtov museli napísať úplne nový výpočtový kód a upraviť samotné Einsteinove rovnice poľa pre všeobecnú relativitu, ako aj Friedmannove-Lemaîtrove rovnice opisujúce rýchlosť rozpínania vesmíru.

Najzásadnejším technologickým a dátovým testom pre nový algoritmus bola konfrontácia s reálnymi astronomickými meraniami. Vedci model aplikovali na databázu SPARC, ktorá obsahuje detailné dáta o 175 galaxiách.

Výsledky ukázali, že upravené rovnice dokážu presne reprodukovať rotačné krivky týchto galaxií bez potreby pridávania akejkoľvek neviditeľnej temnej hmoty. Rovnako úspešne model obstál pri simulácii zrážky kopy galaxií známej ako Bullet Cluster, ktorá bola doteraz považovaná za jeden z najpevnejších dôkazov existencie temnej hmoty, a potvrdil aj očakávané zastúpenie ľahkých prvkov ako vodík a hélium po Veľkom tresku pomocou takzvaných kozmických chronometrov.

Pomôže najväčší vesmírny teleskop

Pre modernú astrofyziku má prepočet zásadný dopad najmä na časovú os vývoja kozmu. Štandardný model určuje vek vesmíru na 13,8 miliardy rokov, pričom prvé hviezdy a galaxie sa mali formovať približne 300 miliónov rokov po jeho vzniku.

Prístroje teleskopu JWST však v hlbokom vesmíre opakovane zachytili príliš vyspelé a masívne galaxie, ktoré by za taký krátky čas nedokázali vzniknúť. Podľa modelu CCC+TL je však vesmír podstatne starší a jeho vek dosahuje až 26,7 miliardy rokov. Obdobie formovania prvých galaxií by tak nenastalo po 300 miliónoch, ale až po 4,6 miliardy rokov, čo poskytuje dostatočný časový priestor na ich prirodzený vývoj bez porušenia fyzikálnych zákonov.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba
NASA GSFC/CIL/Adriana Manrique Gutierrez

Tím z Ottawy v spolupráci s ďalším výskumníkom Utkarshom Kumarom už dokončil aj nadväzujúcu štúdiu, ktorá aplikuje model na merania časovej dilatácie pri supernovách. Definitívne potvrdenie alebo vyvrátenie tejto odvážnej teórie však prinesú až nadchádzajúce pozorovacie kampane najmodernejších vesmírnych observatórií.

Kľúčovým testom bude program GO 3293 GLIMPSE, v rámci ktorého bude teleskop Jamesa Webba využívať svoju kameru pre blízku infračervenú oblasť (NIRCam) v kombinácii s gravitačným šošovkovaním kopy galaxií Abell S1063.

Práve ultrahlboký pohľad do najvzdialenejších kútov kozmu preverí predikciu profesora Guptu, podľa ktorej existujú plne vyvinuté galaxie ešte oveľa ďalej, než kam dokázal teleskop JWST doteraz dohliadnuť. Ak infračervené senzory tieto objekty skutočne zachytia, temná hmota a temná energia sa môžu stať len slepou uličkou v dejinách vedy a učebnice fyziky budú musieť prejsť kompletným prepisovaním.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP