Aktualizované 16.11.2026:

Vedci prvýkrát v tejto analýze oddelili od družicových meraní vplyv snehu, ľadovcov, pôdnej vlhkosti a povrchovej vody, aby odhadli, koľko vody ubúda priamo pod zemou. Podľa najnovšej štúdie z novembra 2026 strácali oblasti so štatisticky významným poklesom približne 103 km³ podzemnej vody ročne. Inde jej pribúdalo, takže čistý globálny úbytok vyšiel približne na 27 km³ ročne. Odhad vychádza z meraní od apríla 2002 do septembra 2023.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Najväčší čistý úbytok zaznamenala Ázia, približne 55 km³ ročne. V Európe vedci pri najprísnejšom štatistickom hodnotení zistili pokles najmä na východe Francúzska, juhu Ukrajiny a severovýchode Španielska. Podrobnejšia mapa, ktorú NASA zverejnila v októbri a ktorá zahŕňa merania až do novembra 2025, našla 40 oblastí, kde zmeny zásob vody súviseli aj s ľudskou činnosťou. Na severe Indie ukázala výraznejší pokles, než zachytávali staršie odhady. NASA ho spája s čerpaním vody na zavlažovanie.

Svetová meteorologická organizácia v novembrovom prehľade uviedla, že v roku 2025 malo 42 % hodnoteného územia podnormálne zásoby vody na pevnine. Dlhodobý priemer je 25 %. Do tohto ukazovateľa sa ráta voda v pôde, podzemí, riekach, jazerách, nádržiach, snehu aj ľade. V častiach strednej a východnej Európy organizácia zaznamenala aj pretrvávajúce nízke hladiny podzemnej vody v rokoch 2022 až 2025.

Voda v pohári a tečúca z kohútika.
Pixabay (Úprava redakcie)

Dunaj pri Devíne klesol pod rekord z roku 1909

Priemerný denný prietok Dunaja pri Devíne dosiahol 5. októbra 2026 len 575,9 m³/s. Podľa operatívnych údajov SHMÚ tým klesol pod doterajšie minimum 580 m³/s z januára 1909. Októbrový prehľad programu Copernicus ukázal mimoriadne nízke prietoky aj na ďalších úsekoch Dunaja, Visly a ich prítokov v strednej a východnej Európe.

Sucho sa prejavilo aj pod zemou. Na začiatku októbra SHMÚ zaznamenal mierne sucho až sucho v takmer 83 % monitorovacích objektov podzemnej vody na Slovensku. Najnepriaznivejšia situácia pretrvávala v povodí Bodrogu. V Budkovciach bola hladina podzemnej vody na konci mesiaca stále pod dlhodobým minimom referenčného obdobia, hoci sa počas októbra mierne zvýšila

Článok pokračuje pod videom ↓

Pôvodný článok: 

Zem má problém. Po celom svete mizne sladká voda a nová analýza ukazuje, že veľká časť z nej nekončí na miestach, kde ju ľudia najviac potrebujú, ale steká priamo do oceánov. Kontinenty sa tak podľa vedcov vysušujú alarmujúcim tempom a tento proces už prispieva k rastu hladiny morí ešte viac než topiace sa ľadovce. Na novú štúdiu upozornil portál Science Alert.

Narušili sme prirodzený kolobeh vody

Tím odborníkov pod vedením Hrishikesha Chandanpurkara z FLAME University v Indii upozorňuje, že dôsledky klimatickej zmeny a nadmerného čerpania podzemnej vody vytvárajú situáciu, na ktorú sa musíme pripraviť skôr, než sa stane nezvratnou. Vedci využili viac než dve desaťročia satelitných dát z misie NASA GRACE a jej pokračovania, aby zmapovali, ako sa mení zásoba vody na pevnine od roku 2002. Výsledky hovoria jasne. Kontinenty prechádzajú bezprecedentnou fázou vysychania.

„Zistili sme, že kontinenty, teda všetky pevniny okrem Grónska a Antarktídy, sa vysušujú bezprecedentným tempom a plocha, ktorá týmto procesom trpí, sa každoročne rozšíri o územie približne dvojnásobne väčšie než štát Kalifornia,“ uvádzajú autori štúdie.

Ľudia podľa vedcov výrazne narušili prirodzený kolobeh vody na Zemi. Emisie skleníkových plynov menia zrážkové vzorce a zásahy do riek či odvodňovacích systémov posúvajú rovnováhu ešte viac. Platí síce, že vlhké oblasti vlhnú a suché suchnú, no tento proces je nerovnovážny. Suché regióny totiž strácajú vodu rýchlejšie, než pribúda v tých vlhkých.

zásoby vody vo svete

To má dramatické dôsledky pre zásoby sladkej vody. Ubúda nielen v riekach a jazerách, ale aj v podzemných akviferoch, ktoré sú životne dôležité pre stabilné zásobovanie pitnou vodou aj poľnohospodárstvo. Až 75 percent svetovej populácie žije v krajinách, kde sa tieto zdroje míňajú čoraz rýchlejšie.

Zásoby vody klesajú

Najväčší podiel stratenej vody pritom nekončí nikde inde než v oceánoch, čo znamená ďalšie zrýchľovanie rastu hladiny morí. Významný podiel na tomto jave majú vysoké zemepisné šírky v štátoch ako Kanada či Rusko, kde sa topí permafrost a menia sa zásoby ľadu. V regiónoch bez ľadovcov však až 68 percent straty vody spôsobuje nadmerné čerpanie podzemnej vody.

Situáciu ešte viac zhoršujú extrémne suchá, ktoré zasiahli napríklad Strednú Ameriku či Európu a ktoré sa podľa vedcov budú opakovať čoraz častejšie.

Ako sa menia zrážky pod vplyvom fosílnych palív, ľudia siahajú v čoraz väčšej miere po podzemnej vode. Táto závislosť je však nebezpečná, keďže zdroje sa neobnovujú rýchlosťou, akou ich čerpáme. Typickými príkladmi sú kalifornské Centrálne údolie, ktoré produkuje väčšinu svetových mandlí, alebo bavlnícke oblasti pri niekdajšom Aralskom mori, ktoré je dnes prakticky vyschnuté.

„V súčasnosti je nadmerné čerpanie podzemnej vody najväčším faktorom poklesu zásob na pevnine, čo výrazne zosilňuje účinky rastúcich teplôt, sucha a extrémnych klimatických udalostí. Ochrana svetových zásob podzemnej vody je kľúčová v čase globálneho otepľovania a na kontinentoch, ktoré už dnes vysychajú,“ zdôrazňujú autori výskumu.

Vedci veria, že regionálne, národné aj medzinárodné snahy o udržateľné využívanie vody môžu tento trend ešte zvrátiť. „Aj keď sa boj s klimatickou zmenou vlečie, nie je dôvod, aby to isté platilo pre zastavenie vysychania kontinentov,“ uzatvára tím.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP