Slovensko si pripravuje ďalšiu cestu, ktorou by po konci ruských dodávok mohlo dostať zemný plyn na domáci trh. SPP a poľská skupina ORLEN podpísali 18. novembra memorandum o možných dodávkach LNG plynu cez Poľsko, pričom firmy začínmajú riešiť zdroj plyn, obchodné podmienky aj samutnú dopravu na Slovensku. Zatiaľ nejde o podpísaný kontrakt s konrétnym objemom či cenou, ale o prípravu dalšieho dodávateľského koridoru.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Pre Slovensko je zaujímavé najmä to, že na rozdiel od mnohých energetických projektov netreba čakať na dokončenie nového cezhraničného potrubia. Prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom funguje od roku 2022 a jeho kapacita smerom k nám dosahuje 4,7 miliardy kubických metrov ročne. V opačnom smere dokáže prepraviť 5,7 miliardy kubíkov.

Potrubie zvládne viac než Slovensko spotrebovalo za celý rok

Číslo 4,7 miliardy kubických metrov najlepšie vynikne v porovnaní so slovenskou spotrebou. Ministerstvo hospodárstva uvádza, že Slovensko v roku 2025 spotrebovalo 4,6 miliardy m³ zemného plynu, pričom viac ako 99 % spotreby pokrýva dovoz. Teoretická ročná kapacita poľského prepojenia smerom na Slovensko je teda dokonca o niečo vyššia než celá minuloročná spotreba krajiny.

To však neznamená, že by Poľsko mohlo jednoduchým otvorením ventilu pokryť všetku slovenskú spotrebu. Technická kapacita plynovodu nie je to isté ako garantovaný objem dodávok. Na poľskej strane musí byť k dispozícii dostatočné množstvo plynu, kapacita LNG terminálov, voľná prepravná kapacita v samotnej poľskej sieti a najmä obchodník ochotný celý reťazec zaplatiť.

Článok pokračuje pod videom ↓

Práve toto má memorandum SPP a ORLEN preveriť. ORLEN hovorí o využití LNG dovezeného do Poľska, jeho spätnom splynení a následnej preprave európskou plynovodnou sieťou až k SPP. Poľská spoločnosť už pritom s dodávkami na Slovensko skúsenosti má, keď v minulosti zabezpečovala plyn aj pre skupinu ZSE.

Cesta začína tankerom pri Baltskom mori

LNG najskôr dorazí tankerom do terminálu na pobreží. V prípade Poľska ide dnes najmä o Świnoujście, ktorého regazifikačná kapacita dosahuje približne 8,3 miliardy m³ ročne. Po vyložení sa LNG ohreje a z kvapalnej formy sa opäť zmení na zemný plyn. Následne vstúpi do poľskej prepravnej siete.

Odtiaľ môže plyn smerovať na juhovýchod k poľsko-slovenskej hranici. Prepojovací plynovod má celkovo približne 164 kilometrov, z toho 103 kilometrov leží na slovenskej strane. Hranicu prekračuje pri Palote a cez Výravu pokračuje do slovenskej siete Eustreamu, ktorá ho následne dokáže dopraviť k domácim odberateľom alebo ďalej do okolitých krajín.

Poľsko zároveň ďalej zväčšuje svoj dovozný potenciál. GAZ-SYSTEM počíta aj s novým plávajúcim LNG terminálom FSRU v oblasti Gdanska s kapacitou približne 6,1 miliardy m³ ročne, ktorý má rozšíriť možnosti zásobovania regiónu. ORLEN okrem toho využíva a rezervuje kapacity v Świnoujście a litovskej Klaipėde a buduje vlastnú flotilu LNG tankerov.

Orlen/TASR - Roman Hanc/Canva

Obrovská rúra, ktorou tento rok plyn tiekol iba tri dni

Technická pripravenosť však ostro kontrastuje s reálnym využitím. Podľa analýzy Energie-portal, ktorá vychádza z prevádzkových údajov Eustreamu, tiekol plyn cez poľsko-slovenské prepojenie v roku 2026 iba počas troch augustových dní. V smere zo Slovenska do Poľska prešlo približne 6,8 milióna m³ a o niečo menší objem smeroval opačne na Slovensko. V porovnaní s ročnou kapacitou ide o zanedbateľné množstvo.

Nejde pritom o technický problém potrubia. Eustream už v januári 2026 otvorene hovoril s poľským GAZ-SYSTEMom o tom, ako prepravu z Poľska „zatraktívniť“ a infraštruktúru využívať výrazne viac. Slovenský prepravca vtedy priamo spájal budúcnosť trasy s rastúcimi kapacitami poľských LNG terminálov.

O desať mesiacov neskôr sa téma objavila znovu. Eustream, GAZ-SYSTEM, český NET4GAS a maďarský FGSZ podpísali 18. novembra spoločné memorandum, ktorého cieľom je podporiť efektívnejšie toky plynu a lepšie využitie už vybudovanej infraštruktúry v strednej Európe.

Rozhodujú poplatky, nie priemer potrubia

Dôvod, prečo sa z technicky veľmi silnej trasy zatiaľ nestala hlavná zásobovacia cesta Slovenska, je prevažne ekonomický.

LNG musí byť najskôr kúpený na svetovom trhu a dopravený tankerom. Nasleduje poplatok za využitie terminálu a regazifikáciu, vstup do poľskej siete, rezervácia kapacity a preprava naprieč Poľskom, výstup smerom na Slovensko a následne ďalšie náklady v slovenskej sieti. Každý článok reťazca pridáva k cene komodity ďalšie eurá.

Nový zdroj plynu pre Slovensko
SPP/ORLEN

SPP už v minulosti označovalo poľskú trasu za najmenej pravdepodobný alternatívny koridor práve pre vysoké tranzitné poplatky, hoci ju nevylúčilo. Poľský GAZ-SYSTEM pritom pre rok 2026 zverejňuje samostatnú tarifu aj pre trasu z poľskej siete smerom na Slovensko. Konkrétna výsledná cena pre obchodníka však závisí od typu rezervovanej kapacity, dĺžky kontraktu a ďalších častí prepravného reťazca, preto z jednej tarifnej sadzby nemožno vypočítať cenu plynu pre domácnosť.

To vysvetľuje aj zdanlivý paradox. Potrubie môže mať obrovskú voľnú kapacitu a napriek tomu zostať prakticky prázdne, ak obchodník dokáže rovnaký plyn dostať na Slovensko lacnejšie inou trasou.

Pre Slovensko nejde iba o americký LNG

ORLEN vo svojom oznámení zdôrazňuje prístup ku globálnemu LNG trhu. V praxi preto nejde o plynovod naviazaný na jednu konkrétnu krajinu pôvodu. Do poľských terminálov môže doraziť LNG od rôznych producentov podľa toho, aké kontrakty má ORLEN a aká je situácia na trhu.

Americký plyn je však dôležitou časťou stratégie poľskej firmy. ORLEN má vlastnú LNG flotilu, využíva terminály pri Baltskom mori a v rovnaký deň, keď oznámil memorandum so SPP, potvrdil aj ďalšie dodávky amerického LNG pre Ukrajinu cez Świnoujście. Technický princíp dodávky na Slovensko by bol podobný, iba výsledná trasa by po vstupe do poľskej siete smerovala na juh cez prepojenie so Slovenskom.

Pre SPP je ďalší koridor dôležitý najmä v súvislosti s obdobím po roku 2027. Firma sa pripravuje na európske ukončovanie dovozu ruského zemného plynu a už dnes využíva diverzifikované kontrakty aj zásobníky. Na zimu 2026/2027 má SPP uskladnených 17,5 TWh plynu a samotné slovenské zásobníky dokážu pri plnom naplnení pokryť objem zodpovedajúci približne 70 až 75 % ročnej spotreby krajiny.

Nový zdroj je teda pripravený technicky, nie obchodne

Podpis memoranda neznamená, že od zajtra začne cez severovýchod Slovenska prúdiť veľké množstvo poľského LNG. SPP a ORLEN zatiaľ nezverejnili objem, cenu, začiatok dodávok ani dĺžku prípadnej zmluvy. Nasledujú rokovania, v ktorých sa bude rozhodovať, či dokáže ORLEN vytvoriť ponuku konkurencieschopnú s ostatnými trasami.

Infraštruktúrne však Slovensko drží v rukách mimoriadne silnú kartu. Prepojovací plynovod z Poľska má ročnú kapacitu zodpovedajúcu približne celej súčasnej spotrebe krajiny a na severe získava prístup k rastúcej LNG infraštruktúre pri Baltskom mori.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP