Dlhý zoznam prvenstiev rovera Perseverance opäť rastie, ľudstvo vďaka nemu po prvý raz v histórii vyprodukovalo kyslík na cudzej planéte. Tento úspech je podľa vedcov kľúčovým pre zabezpečenie kyslíka pre budúcich astronautov alebo pre výrobu raketového paliva na cestu späť na Zem, informuje NASA.

Kyslík vyrobil pomocou špeciálneho nástroja

Špičkový rover posunul vesmírny prieskum opäť vpred a to len zopár dní po prvom lete helikoptéry Ingenuity na Marse. Perseverance vyrobil z oxidu uhličitého v marťanskej atmosfére pomocou zariadenia MOXIE (Mars Oxygen ISRU Experiment) niekoľko gramov kyslíka. Ide o dôležitý posun v schopnosti využívať lokálne dostupné zdroje na cudzích svetoch.

Projekt spolufinancovalo aj samotné Riaditeľstvo misií pre ľudský výskum a operácie. Ľudia však spotrebujú viac kyslíka, než je schopné vyrobiť toto malé zariadenie – štvorčlenná skupina astronautov by za rok spotrebovala približne jednu tonu.

Kyslík je ale nesmierne dôležitý aj pre rakety, ktoré ho potrebujú pre spaľovanie paliva oveľa viac, než ľudia na dýchanie – pre let štvorčlennej posádky z Marsu je to až 25 ton kyslíka, pričom paliva raketa spotrebuje len 7 ton, píše Futurism.

Transportovať kyslík v takomto množstve na Mars je zbytočné plytvanie, ak dokážeme na červenú planétu dostať väčšiu verziu zariadenia MOXIE, ktorá môže vážiť 1 tonu a následne produkovať veľké množstvá kyslíka priamo tam.

NASA / JPL-Caltech

Keďže až 96% marťanskej atmosféry tvorí oxid uhličitý, MOXIE oddeľuje atómy kyslíka priamo z jeho molekúl – tie sú zložené z jedného atómu uhlíka a dvoch atómov kyslíka. Zvyšný oxid uhoľnatý je následne vypúšťaný naspäť do atmosféry.

Čakajú ho tri fázy, kyslík budeme potrebovať aj na Mesiaci

Proces prebieha pri teplotách šplhajúcich sa až na 800 °C, kvôli čomu sa zariadenie skladá z vysoko odolných materiálov. Kým niektoré súčiastky sú vyrobené z niklovej zliatiny pomocou 3D tlačenia, iné sú chránené aerogélom, ktorý dobre izoluje a udržiava teplo na svojom mieste. Vonkajší povrch MOXIE je pokrytý tenučkou vrstvou zlata, ktorá odráža infračervené žiarenie a chráni ostatné komponenty rovera.

MIT Haystack Observatory

MOXIE vyrobil počas prvého testu 5 gramov kyslíka, je však navrhnutý na produkciu 10 g za hodinu. To je ekvivalent približne 20 minút dýchania jedného astronauta.

Nástroj sa zatiaľ nachádza v prvej fáze, v ktorej tímy otestujú jeho funkčnosť. Druhá fáza preskúma extrakciu kyslíka v rôznych atmosférických podmienkach a v tretej skúsia experimentovať napríklad s rozličnými teplotami procesu.

Podobné pokrokové nástroje a procesy budú čoskoro potrebné aj na Mesiaci, na ktorý sa ľudstvo vracia najmä vďaka programu Artemis. Keďže Mesiac nemá atmosféru, kyslík môžeme extrahovať z lunárneho regolitu pomocou špeciálnej elektrolýzy pri teplote až 950 °C.

1,5 tonový blok vytvorený 3D tlačením zo simulovaného mesačného prachu. Zdroj: ESA

Tento lunárny prach ale obsahuje aj iné dôležité materiály, ako sú napríklad železo, hliník a titan. Tie chcú vedci využiť na 3D tlačenie konštrukčných materiálov priamo v kolónii, čím sa opäť eliminuje potreba transportu veľkého množstva stavebných prvkov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom