Slovenské hranice ochránia laserové a energetické zbrane, NATO mení taktiku

Vojna na Ukrajine definitívne prepísala desaťročia platné pravidlá protivzdušnej obrany. Éra, keď sa o dominanciu vo vzduchu starali výhradne nadzvukové stíhačky a sofistikované balistické rakety, ustúpila realite lacných, masovo vyrábaných dronov.

Na lacné ciele lacnou muníciou

Pre Slovensko, ktoré tvorí priamu východnú hranicu Severoatlantickej aliancie, to predstavuje úplne novú bezpečnostnú a predovšetkým ekonomickú výzvu. Zostreliť dron, ktorého výroba stojí zhruba 20-tisíc eur, pomocou modernej rakety zo systému Patriot s cenovkou niekoľkých miliónov eur, je z dlhodobého hľadiska matematický nezmysel. Táto nákladová asymetria donútila armády hľadať radikálne riešenia. V roku 2026 sa tak pozornosť presúva k zbraniam so smerovanou energiou (DEW).

Naša východná hranica sa zatiaľ nespolieha na sci-fi technológie. Kritickú infraštruktúru a opravárenské uzly v okolí Michaloviec aktuálne chráni nemecký systém MANTIS. Tento technologický zázrak je mimoriadne presný, no stále funguje na tradičnom, kinetickom princípe. Jeho doménou je špeciálna 35-milimetrová munícia AHEAD (Advanced Hit Efficiency And Destruction).

Systém nefunguje tak, že by sa snažil dron priamo zasiahnuť jedným projektilom. Keď radar deteguje prilietajúci cieľ, prepočíta jeho rýchlosť, vonkajšie vplyvy a trajektóriu. Následne veža vystrelí dávku projektilov, ktoré sú naprogramované tak, aby explodovali presne vypočítaný zlomok sekundy pred cieľom.

Po explózii sa do priestoru uvoľní mrak zo 152 volfrámových subprojektilov. Dron doslova vletí do zdrvujúcej steny z ťažkého kovu. MANTIS je nekompromisný, no pri masívnych kŕdľoch dronov sa zásobníky vyprázdňujú a logistika munície je stále príliš drahá na to, aby dokázala dlhodobo a udržateľne čeliť „rojovej“ taktike.

Preto sa v rámci európskej iniciatívy Eastern Flank Watch začínajú do popredia tlačiť vysokoenergetické lasery (HEL – High-Energy Lasers). Zbraňové moduly od nemeckého Rheinmetallu či britský systém DragonFire prechádzajú z testovacích polygónov priamo do výzbroje. Laserový lúč funguje na princípe koncentrovania extrémneho množstva fotónov na jeden malý bod.

Zbraň musí udržať neviditeľný lúč na trupe letiaceho dronu zväčša niekoľko sekúnd. Extrémna tepelná energia následne doslova prepáli kompozitný plášť, čím naruší aerodynamiku, odpáli lítiovú batériu alebo zapáli palivovú nádrž. Alternatívne dokáže zbraň s nižším výkonom v zlomku sekundy nenávratne oslepiť optické senzory, ktorými sa dron navádza na cieľ.

Najväčšou revolúciou je tu cena. Vývoj a nákup zameriavacích systémov je finančne náročný, no samotný „výstrel“ stojí len toľko, koľko stojí elektrická energia potrebná na vygenerovanie lúča – bavíme sa doslova o jednotkách eur na jeden zničený cieľ. Zbraň navyše nepotrebuje žiadne muničné sklady, teoreticky má neobmedzený zásobník, pokiaľ je napojená na dostatočne silný generátor.

Nie sú riešením na všetko

Lasery majú však technické limity: dokážu ničiť ciele len postupne, jeden po druhom, a ich účinnosť radikálne klesá v hmle, dyme alebo hustom daždi. Tu nastupuje druhá vetva nových technológií, mikrovlnné zbrane (HPM – High-Power Microwave). Ak si laser predstavíme ako ostreľovača s puškou, mikrovlnná zbraň je obrovská, neviditeľná brokovnica.

Moderné mikrovlnné systémy, ako je napríklad Leonidas od americkej spoločnosti Epirus, nevyužívajú teplo. Vďaka pokročilým polovodičovým zosilňovačom na báze nitridu gália (GaN) dokážu do priestoru vypustiť gigantický elektromagnetický pulz. Ten je presne naladený na frekvencie, ktoré sú deštruktívne pre jemnú elektroniku.

RAFAEL

Keď tento pulz zasiahne roj autonómnych dronov, indukuje v ich obvodoch prepätie. Palubné kondenzátory, riadiace čipy a senzory sa doslova usmažia zvnútra. Stroj okamžite stráca navigáciu, ťah motorov aj spojenie s operátorom.

Obrovskou výhodou tohto riešenia je nekinetický zásah, keďže drony nevybuchnú vo vzduchu a nezačnú pršať do okolia vo forme horiacich a ostrých úlomkov. Jednoducho im „zhasnú motory“ a padnú na zem. To je absolútne kľúčové pri obrane obývaných pohraničných území, kde by trosky z konvenčnej protivzdušnej obrany mohli spôsobiť kolosálne kolaterálne škody. Jedným mikrovlnným pulzom dokáže operátor zneškodniť pokojne aj desiatky precízne koordinovaných dronov súčasne.

Nasadenie týchto systémov pozdĺž východnej hranice Slovenska je s postupujúcou integráciou do štruktúr NATO len otázkou času. Klasické rakety dlhého doletu sa z našej obrany nevytratia – stále budú nenahraditeľné proti stíhačkám, helikoptéram a ťažkým balistickým strelám. Avšak o lacné drony z montážnych liniek, ktoré dnes tvoria chrbtovú kosť asymetrickej vojny, sa už čoskoro nebudú starať drahé kinetické interceptory, ale čistá energia.

Čítajte viac z kategórie: Novinky