Druhého novembra 2000 nad našimi hlavami práve vstúpila do útrob ISS prvá dlhodobá misia, čím započala sériu ďalších misií a nepretržitých výskumov. Dnes si pripomíname dvadsiate výročie vôbec prvej expedície.

Medzinárodná vesmírna stanica už vyše dvadsať rokov obieha okolo Zeme vo výške 409 km rýchlosťou 27 600 km/h. Toto monštrum je dlhé 73 m, široké 109 m, jeho dnešná verzia váži až 420 ton a je skonštruované predovšetkým z titanu, kevlaru a ocele.

Obývateľný objem predstavuje 915 m³ a na jej stavbe sa podieľalo 16 krajín. Jedná sa o druhý najdrahší vesmírny projekt a najdrahší samostatný objekt s celkovou cenou odhadovanou až na 150 miliárd amerických dolárov, informuje The Space Review.

Začiatok života na orbite

Do priestorov bez tiaže vleteli na začiatku traja astronauti Sergei Krikalev, Yuri Gidzenko a veliteľ Bill Shepherd, pre ktorého bol toto posledný let do vesmíru. Na obežnú dráhu ich vyniesla ruská raketa Soyuz-U a ich denný harmonogram pozostával podľa NASA z fyzického cvičenia pre udržanie svalstva, konštrukcie a údržby stanice, experimentov a komunikácie so zamestnancami na Zemi.

Ich vedecká činnosť pozostávala z experimentu PKE-Nefedov, ktorý skúmal komplexnú plazmu a plazmové kryštály. Taktiež sa venovali experimentálnemu rastu bielkovinových kryštálov a počas svojho pobytu vyhotovili vyše 700 fotografií Zeme.

Na ISS strávili takmer 141 dní, pričom už vtedy bola na stanici prítomná druhá expedícia, ktorá ich vystriedala, a tak 19. marca 2001 priestory stanice opustili na palube raketoplánu Discovery (STS-102), na ktorom druhá expedícia priletela.

Takto vyzerala ISS počas prvej expedície, značne odlišná od tej dnešnej, zdroj: NASA

Najdlhšia expedícia – ročný pobyt

27. marca 2015 sa na ISS úspešne pripojila kozmická loď Soyuz TMA-16M, na palube ktorej dorazili astronauti Scott Joseph Kelly a Michail Borisovič Kornienko. Na palube vesmírnej stanice strávili 340 dní pre extenzívny výskum vplyvu pobytu vo vesmíre na ľudské telo. Scott Kelly mal medzitým na Zemi svoje identické dvojča a po skončení misie bolo zistené, že po návrate z vesmíru sa DNA líšila od DNA jeho pozemského dvojčaťa, informovala štúdia z webu Science.

Počas ich misie sa na ISS vystriedali štyri rôzne expedície a v tom čase už SpaceX suploval stanicu potrebnými zásobami, čím sa stal prvou súkromnou firmou, ktorá zásobovala ISS.

Astronauti Scott Kelly a Michail Kornienko pred letom na ISS, zdroj: NASA

Poruchy a údržba

Počas svojej životnosti zažila stanica množstvo opráv. Predovšetkým šlo o rutinné záležitosti, počas ktorých bolo nutné vymeniť napríklad nádrže, čerpadlá, riadiace jednotky a podobné súčiastky, ktoré majú určitú životnosť a v drsných podmienkach obežnej dráhy sa skôr či neskôr opotrebujú.

Medzi nezvyčajnejšie poruchy však patrí napríklad poškodený radiátor, ktorý je pre kozmickú loď extrémne dôležitý, nakoľko odvádza prebytočné teplo, čo by bez neho bolo bez okolitej atmosféry nesmierne náročné a stanici by hrozilo prehriatie.

V roku 2010 došlo k ďalšej poruche chladenia a stanica ostala len s polovicou chladiacej kapacity až do tretej opravy, keďže počas prvej začal z rýchlospojky unikať amoniak a počas druhej opravy síce stihli odstrániť poškodený modul s čerpadlom, obnoviť funkciu sa však nepodarilo. Nedávno sa k týmto problémom pridalo pokazené zariadenie na výrobu kyslíka či nefunkčná toaleta v ruskej sekcii stanice.

Oprava vážne poškodených solárnych panelov na ISS. Toto poškodenie nebolo spôsobené vesmírnym odpadom. Zdroj: NASA

Nie, nie sú to vyhodené peniaze

Napriek mnohým kritikom, podľa ktorých je tento projekt (jeden z najdrahších na svete) len stratou času a zbytočne vyhodenými peniazmi, v skutočnosti ISS slúži ako jedinečné laboratórium a svojimi experimentami prispela k vývoju fyziky, medicíny a chémie.

Na jej palube sa skúmal vplyv pobytu vo vesmíre na ľudské telo a spaľovanie v mikrogravitácii, čím do značnej miery prispeli k dosiahnutiu čistejšieho spaľovania na Zemi a bezpečnejšieho prostredia vo vesmíre, dodáva Independent. Na palube taktiež skúmajú možnú biologickú kontamináciu iných planét a či dokážu iné organizmy prežiť napríklad na Marse, čo by mohlo opäť otvoriť otázku o pôvode života na Zemi.

Stanica je vybavená špičkovým detektorom častíc Alpha-Magnetic Spectrometer, ktorý skúma chovanie a pôvod častíc vo vesmíre. Okrem toho ISS slúžila ako dobrý tréning stavby vesmírnych staníc a poznatky z jej konštrukcie budú využité i pri stavbe stanice na obežnej dráhe Mesiaca, ak nebude na cieľovú orbitu vynesená ako jeden celok.

SpaceX a nová éra kozmonautiky

31. mája 2020 sa kozmická loď Crew Dragon firmy SpaceX spojila s ISS, čím získali ďalšie prvenstvo a stali sa prvou súkromnou firmou, ktorá dostala do vesmíru a na ISS astronautov. Týmto formálne odštartovali novú éru, počas ktorej začnú vo vesmírnom výskume prevládať súkromné firmy, ktoré, ako sa preukázalo, dokážu misie vykonať rovnako dobre ako vládna agentúra.

Najväčšou výhodou je však efektívnejšie narábanie s financiami práve vďaka revolúcii v raketovom priemysle, ktorú SpaceX prinieslo s opakovane použiteľnými raketami Falcon 9, ktorých prvý stupeň je schopný pristáť. Dnes dokonca opakovane používajú aj aerodynamické kryty druhého stupňa rakety, ktoré chytajú špeciálne modifikované lode.

V budúcnosti by mala na ISS vyniesť astronautov i firma Boeing v kapsule Starliner, ktorá však utrpela počas prvej skúšobnej misie množstvo problémov a zmarila tak očakávania, že sa jej podarí predbehnúť SpaceX. Druhý testovací let Starlineru je plánovaný na december 2020 alebo január 2021. Naopak prvý ostrý let so štyrmi astronautmi na palube Crew Dragon je však naplánovaný už na 14. novembra.

NASA

Čo prinesie budúcnosť?

Pôvodný plán bol stiahnuť ISS na konci jej života z obežnej dráhy pomocou modifikovanej kozmickej lode Progres a nechať ju zhorieť v atmosfére, čo sa mohlo udiať už v roku 2020. Od tohto dátumu sa však upustilo a operácie na stanici boli niekoľkokrát predĺžené najprv do roku 2024, 2028 a dnes je oficiálne schválený akt na predĺženie operácií na ISS až do roku 2030.

V roku 2015 sa Roscosmos a NASA dohodli, že budú naďalej pracovať na spoločnom vývoji náhrady za ISS. Žiadna nová stanica však zatiaľ známa nie je a o jej vývoji sa mlčí. Podľa udalostí v posledných rokoch je však zrejmé, že na budúcnosti vesmírnej stanice, nech už je akákoľvek, sa budú podieľať súkromné firmy.