Slovensko našlo spojenca pre nový jadrový reaktor. S rovnakou technológiou je roky pred nami

Slovensko nechce prípravu nového jadrového reaktora v Jaslovských Bohuniciach riešiť osamote. V Sofii sa dohodlo na užšej spolupráci s Bulharskom, ktoré pripravuje vlastné nové jadrové bloky a pri ich výstavbe stavilo na rovnakého amerického partnera.

Spojenie dáva z technického pohľadu väčší zmysel, než sa môže na prvý pohľad zdať. Bulharsko je totiž s projektom reaktorov AP1000 od spoločnosti Westinghouse podstatne ďalej a Slovensko môže využiť jeho skúsenosti s povoľovaním, projektovaním, financovaním aj prípravou samotnej výstavby.

Dohodu oznámil po rokovaní v Sofii premiér Robert Fico. Úrad vlády SR uvádza, že obe krajiny plánujú spolupracovať s rovnakým partnerom zo Spojených štátov. Bulharská vláda už bola konkrétnejšia a potvrdila, že obe strany rokujú so spoločnosťou Westinghouse o nasadení reaktorov AP1000.

Bulhari majú náskok niekoľkých rokov

Nejde iba o všeobecnú politickú deklaráciu. Bulharsko a Slovensko majú vytvoriť spoločnú komisiu a ministri energetiky oboch štátov majú samostatne rokovať o výmene skúseností a odborných poznatkov z jadrovej energetiky.

Pre Slovensko môže byť najhodnotnejšie práve to, čo už Bulhari absolvovali. V Kozloduji pripravujú dva nové bloky číslo 7 a 8 s americkou technológiou AP1000. Westinghouse už v roku 2024 podpísal spolu s juhokórejskou Hyundai Engineering & Construction kontrakt na inžinierske práce. Projektová spoločnosť dnes rieši povoľovanie, technický projekt, prípravu územia a budúce financovanie výstavby.

Plánované dva bloky majú mať spolu približne 2 300 MW. Podľa aktuálneho harmonogramu sa hlavné stavebné práce očakávajú v rokoch 2030 až 2036. Prvý nový blok by mal smerovať k prevádzke približne v polovici budúceho desaťročia a druhý má nasledovať neskôr.

Bulharsko teda môže Slovensku ukázať aj problémy, ktoré na papieri pri výbere reaktora nevidno. Od úpravy národnej legislatívy cez licencovanie amerického dizajnu až po rokovania s exportnými bankami, domácimi dodávateľmi a stavebnými firmami.

Práve technológii AP1000 sme sa na FonTeche venovali už podrobnejšie pri analýze pripravovaného slovenského reaktora. Nie je to iba ďalší klasický tlakovodný reaktor. Westinghouse stavil pri dizajne na výrazné zjednodušenie elektrárne a na pasívne bezpečnostné prvky, ktoré pri vybraných havarijných situáciách dokážu fungovať bez okamžitej potreby aktívnych čerpadiel alebo zásahu obsluhy.

Slovenský cieľ je rok 2040

Projekt v Jaslovských Bohuniciach je zatiaľ v skoršej fáze. Dohoda medzi Slovenskom a Spojenými štátmi počíta s cieľom dostať nový veľký jadrový zdroj do komerčnej prevádzky do roku 2040. Aktuálne slovenské dokumenty pracujú s blokom s výkonom do približne 1 200 MW. Medzivládna dohoda zverejnená v Slov-Lexe počíta aj so spoluprácou pri financovaní, zapojení slovenského dodávateľského reťazca, odbornej príprave či nakladaní s jadrovým palivom.

TASR - Lukáš Grinaj/ChatGPT (úprava redakcie)

Štát zároveň chce mať nový zdroj pod vlastnou kontrolou. Ešte koncom augusta vláda potvrdila zámer dostať projektovú spoločnosť JESS do 100-percentného vlastníctva Slovenskej republiky, čo si vyžaduje vyriešenie dnešného podielu českého ČEZ.

Rozhodnutie postaviť ďalší veľký blok pritom nevzniklo vo vzduchoprázdne. Slovensko patrí medzi krajiny s mimoriadne silnou závislosťou od jadrovej výroby a očakáva sa ďalší rast spotreby elektriny. Téme sme sa venovali aj v rozhovore s odborníkom na jadrovú energetiku Martinom Mrázom, podľa ktorého budú stabilné zdroje dôležité aj s rastom elektromobility, priemyselnej elektrifikácie či dátových centier.

Rovnaký reaktor ešte neznamená rovnakú elektráreň

Spolupráca s Bulharskom však neznamená, že Slovensko dostane hotový návod, podľa ktorého iba skopíruje Kozloduj.

Každá jadrová elektráreň potrebuje vlastné povolenia, bezpečnostné analýzy, pripojenie do siete, chladiaci systém, stavebné riešenia a financovanie. Rozdielne môžu byť aj požiadavky národných jadrových dozorov či zapojenie domácich firiem.

Najväčšou otázkou navyše zostávajú peniaze a čas. Presná cena slovenského projektu zatiaľ nie je definitívne stanovená a pri jadre ide o premennú, ktorú môže výrazne zmeniť spôsob financovania, úroky, lokalizácia výroby aj samotná dĺžka výstavby.

Bulhari si práve preto pri svojom projekte tlačia na presnejší harmonogram a pevnejšie cenové podmienky. Pri príprave financovania už spolupracujú s americkou bankou Citi a projekt má využívať aj možnosti exportného financovania zo Spojených štátov.

Slovensko sa tak spojenectvom s Bulharskom nedostalo bližšie k prvému výkopu zo dňa na deň. Získalo však partnera, ktorý si rovnakou cestou prechádza pred nami.

A práve pri projekte, ktorého príprava a výstavba sa počíta na viac než desaťročie, môže byť skúsenosť s rovnakým reaktorom cennejšia než ďalšie politické memorandum. Bulharsko bude riešiť licencovanie, dodávateľov aj stavebné komplikácie skôr. Slovensko tak môže vidieť, čo pri AP1000 funguje, čo projekt zdržiava a kde začínajú rásť náklady, ešte predtým, než sa rovnaké problémy objavia v Bohuniciach.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia