rakety proti dronom
Frankenburg

Európska spoločnosť Frankenburg Technologies pripravuje sériovú výrobu jednej z najmenších riadených protilietadlových rakiet na svete. Mark I váži menej než dva kilogramy a má priniesť lacnejší spôsob ničenia útočných dronov, jeho krátky dosah však znamená, že nedokáže nahradiť klasickú protivzdušnú obranu.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Mark I meria približne 65 centimetrov, má priemer 60 milimetrov a štartovaciu hmotnosť pod dva kilogramy. Estónska spoločnosť Frankenburg Technologies ju vyvíja ako ľahko vyrábateľnú zbraň proti prieskumným, útočným a jednosmerným dronom vrátane strojov s prúdovým motorom.

Pohon zabezpečuje raketový motor na tuhé palivo. Strela má pracovať v režime „vystreľ a zabudni“, takže po odpálení nepotrebuje nepretržité navádzanie zo zeme. V záverečnej fáze používa elektrooptický vyhľadávací systém a cieľ ničí pomocou približne polkilogramovej trieštivej hlavice s približovacím zapaľovačom.

Výrobca uvádza, že raketa dokáže zasahovať vrtuľové drony letiace rýchlosťou 150 až 200 km/h aj prúdové ciele dosahujúce približne 450 až 600 km/h. Pri pozemnom odpálení sa uvádza dosah do dvoch kilometrov a výškový limit približne 1,5 kilometra. Pri vypustení zo vzduchu spoločnosť Airbus uvádza účinný dosah okolo 1,5 kilometra.

Mark I preto nie je zmenšenou náhradou systémov Patriot alebo IRIS-T. Je určená pre poslednú obrannú vrstvu, ktorá má ničiť drony tesne predtým, než zasiahnu vojenskú základňu, radar, sklad alebo kritickú infraštruktúru.

Článok pokračuje pod videom ↓

Jedna raketa má stáť menej než útočný dron

Súčasná protivzdušná obrana naráža na nepríjemnú ekonomickú nerovnováhu. Proti relatívne lacnému Šáhidu alebo jeho ruskej verzii Geran môže byť nutné použiť raketu za stovky tisíc až niekoľko miliónov eur. Útok sa síce podarí zastaviť, obranca však míňa drahú a pomaly nahraditeľnú muníciu.

Frankenburg presnú jednotkovú cenu Mark I nezverejnil. Tvrdí však, že má byť výrazne lacnejšia než útočný dron, proti ktorému bude nasadená. Nízku cenu chce dosiahnuť použitím komerčne dostupných komponentov, jednoduchšou konštrukciou a výrobou v menších decentralizovaných závodoch.

To je dôležité najmä pri masových útokoch. Obranný systém nepotrebuje iba technicky výkonnú raketu, ale predovšetkým dostatok striel, aby dokázal reagovať na desiatky alebo stovky cieľov bez vyčerpania zásob.

Firma podľa Defense Express plánuje v roku 2026 vyrobiť prvých 1 500 rakiet. Do konca roka chce v lotyšskom výrobnom systéme dosiahnuť kapacitu 100 kusov denne. Ide však o plánovanú kapacitu, nie o potvrdený súčasný výkon továrne.

Od nápadu k zásahu za 13 mesiacov

Vývoj Mark I sa začal v roku 2024. Prvý úspešný zásah pohybujúceho sa dronu kategórie Class III sa podľa výrobcu uskutočnil v decembri 2025 na výcvikovom priestore NATO v lotyšskom Ādaži. Od začiatku aktívneho vývoja po skúšku tak malo uplynúť približne 13 mesiacov.

Ďalšia dôležitá skúška prišla v marci 2026. Bezpilotný stíhací stroj Airbus Bird of Prey počas demonštrácie v Nemecku autonómne vyhľadal a identifikoval simulovaný útočný dron, následne proti nemu použil Mark I. Prototyp niesol dve rakety, budúca operačná verzia má podľa spoločného oznámenia Airbusu a Frankenburg Technologies uniesť až osem.

Takéto spojenie rieši jednu zo slabín malej rakety. Ak Mark I odpaľuje pozemný systém, cieľ musí zostúpiť do jeho krátkeho dosahu. Bezpilotný stíhací stroj môže rakety vyniesť bližšie k útočiacemu dronu a zasiahnuť ho ešte pred priblížením k chránenému objektu.

Továreň už existuje, masová výroba ešte nie

Frankenburg v júni otvoril montážny závod v Rige. Má zabezpečovať montáž elektroniky, integráciu riadiaceho systému, testovanie a kontrolu kvality. Spolu s pripravovanou prevádzkou v Ādaži má vytvoriť prvý kompletný lotyšský výrobný reťazec.

Spoločnosť plánuje ďalšie závody v Estónsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve. Jej dlhodobou ambíciou je výrobná kapacita až milión riadených rakiet ročne. To je zatiaľ podnikový cieľ, nie objednávkami pokrytá produkcia. Reálna výroba bude závisieť od dostupnosti motorov, navádzacích systémov, výbušnín, kvalifikovaných pracovníkov a zákaziek jednotlivých štátov.

Mark I zároveň potrebuje externé senzory, radar alebo optický systém, riadenie paľby a vhodný odpaľovač. Samotná lacná raketa preto automaticky nevytvorí funkčnú protivzdušnú obranu. Je iba jednou vrstvou systému, ktorý musí cieľ včas odhaliť, rozlíšiť a prideliť správnemu prostriedku.

Pre Slovensko a ďalšie krajiny NATO môže byť podobná technológia zaujímavá ako ochrana letísk, muničných skladov či energetickej infraštruktúry. Jej skutočný význam však ukážu až sériové dodávky a opakované skúšky proti rôznym typom dronov. Frankenburg zatiaľ dokázal, že malá raketa vie letieť a zasiahnuť cieľ. Oveľa náročnejšou úlohou bude dokázať, že ju Európa vie vyrábať rýchlejšie, než protivník vyrába drony.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP