Existuje čas? Hoci odpoveď na túto otázku príde každému z nás samozrejmá a logická, vo fyzike je možnosť (ne)existencie času stále otvorenou otázkou. Najnovšie o tejto možnosti pojednával Sam Baron, filozof zameraný na metafyziku času, v príspevku pre portál TheConversation.

Zjednotenie našich najlepších teórií

Ako píše portál PopularMechanics, aktuálne môžeme sledovať jeden z najväčších rozporov fyziky. Tým sa samozrejme myslí nesúlad medzi štandardným a kvantovým modelom.

Všeobecná teória relativity je teória o čase, priestore a gravitácii. Môžeme teda povedať, že všeobecná teória relativity popisuje vplyv gravitácie na časopriestor. Hmota podľa tejto teórie zakrivuje časopriestor vo svojom okolí, pričom čím je objekt hmotnejší, tým väčšie zakrivenie by mal spôsobiť.

Na druhej strane, kvantová mechanika skúma a popisuje javy na mikroskopických škálach, teda svet častíc a ich interakcie. Hoci samé o sebe tieto teórie fungujú veľmi dobre, vzájomne si odporujú.

Zjednotiť fyzikálny pohľad na makro a mikrosvet sa preto snažíme už desiatky rokov, no zatiaľ neúspešne.

Buď, alebo?

Na vyriešenie rozporov medzi týmito dvoma odlišnými svetmi bolo navrhnutých niekoľko ďalších teórii, ktoré sa tieto rozpory snažia urovnať. Množstvo fyzikov sa pokúša vytvoriť teóriu kvantovej gravitácie, ktorá by dokázala obe uvedené teórie nahradiť. Táto teória by pritom mala objasniť, ako funguje gravitácia na úrovni častíc.

Ako iste vieš, vytvoriť takúto teóriu nie je vôbec jednoduché. Jednou z možných teórií zjednocujúcu všeobecnú teóriu relativity a kvantovú mechaniku poznáme ako teóriu strún.

V tejto teórii fyzici nahrádzajú častice strunami, ktoré vibrujú až v 11 rozmeroch. I keď podľa mnohých je teória strún jednou z najviac rozvinutých fyzikálnych hypotéz vysvetľujúcich pojmy ako priestor, hmota či čas, aj táto teória má svoje „muchy“.

Mnoho fyzikov tvrdí, že v súčasnej podobe je teória jednoducho netestovateľná a mala by byť klasifikovaná skôr ako systematická sústava pre budovanie modelov v protiklade k fyzikálnej teórii.

Téoria, ktorá nepotrebuje čas

Z tejto nespokojnosti vznikali ďalšie teórie, akou je aj perspektívna slučková kvantová teória gravitácie. Teória je akousi alternatívou ku konkurenčnej teórii strún, avšak oproti teórii strún sa neopiera o dodatočné priestorové dimenzie či elementárne častice.

Základným „stavebným kameňom“ je nespojitý priestor, ktorý sa vyskytuje v kvantových jednotkách plochy a objemu. Kvantá priestoru sa tu nazývajú „slučky“, pričom tie sú navzájom prepojené a vytvárajú tzv. spinovú sieť – štruktúra priestoru.

To však nie je tou najväčšou zvláštnosťou tejto teórie. Tou je úplná strata predstavy prvotného a elementárneho času. Rovnice popisujúce slučky priestoru a hmoty jednoducho nepotrebujú a neobsahujú premennú, ktorú označujeme pojmom čas.

Okrem tejto teórie však existuje množstvo ďalších, ktoré pojem času, ako základného aspektu reality, úplne odstraňujú. Ak sa jedna z týchto teórii ukáže ako správna, znamená to, že čas neexistuje?

Podľa Barona je odpoveď na túto otázku veľmi zložitá a záleží od toho, čo rozumieme pod pojmom „(ne)existencia“. V tomto bode je to teda nielen otázkou matematiky, ale aj ontológie, filozofického uvažovania o tom, čo je existencia.