Na obežnej dráhe začali spoločnosti budovať svoje gigantické konštelácie satelitov, pričom oveľa viac ich ešte len plánuje s týmito projektami kozmických rozmerov započať. Astronómovia sa kvôli tomu obávajú, že hrozí absolútny zánik pozemských rádioteleskopov, informuje Sciencealert.

Až 100 000 nových satelitov na orbite

Astronómovia začínajú bojovať proti obrovským satelitným konšteláciám a za účelom ochrany nočnej oblohy ohlásila Medzinárodná astronomická únia (IAU) založenie nového centra – IAU Centrum pre ochranu tmavej a tichej oblohy pred interferenciou satelitných konštelácií, píše Gizmodo.

Množstvo satelitov na nízkych obežných dráhach Zeme totiž začalo v posledných rokoch drasticky narastať, predovšetkým kvôli internetovej megakonštelácii Starlink, ktorej pripojenie sme odskúšali na Slovensku len nedávno, ale tiež taký OneWeb a čoskoro aj množstvo ďalších.

SatelliteMap screenshot

„Myslím si, že je to skutočne dôležité, pretože sa predpokladá pribudnutie až 100 000 nových satelitov do konca desaťročia. Centrum IAU je kritické, pretože bude koordinovať informácie, medzinárodné odpovede a poskytne silný a jednotný hlas astronomickej komunity,“ vysvetľuje vesmírna archeologička Alice Gorman z Flindersovej univerzity v Austrálii.

Prisilné rušenie rádioteleskopov

Kým pri optických pozorovaniach konštelácie na nízkych orbitách až tak veľký problém nepredstavujú, oveľa horšie je to v prípade rádioteleskopov.

„Kompletná konštelácia satelitov Starlink bude pravdepodobne znamenať koniec pozemských mikrovlnných rádioteleskopov, ktoré hľadajú na oblohe slabé rádiové objekt,“ spomína Alan Duffy zo Swinburnskej univerzity.

ESO/M. Zamani

Zrušiť už existujúce a budované konštelácie je prakticky nemožné, no astronómovia majú ešte vždy šancu vyhrať pre ľudstvo aspoň nejaké regulácie. Okrem toho sa však musia naučiť žiť s už existujúcimi masami satelitov na orbite. Pre mnohých môže ísť o životnú katastrofu, avšak ľudstvo ako také si to, možno, sotva všimne.

Pragmatické hľadisko

O niekoľko rokov môžeme očakávať, že aj voľným okom budeme na oblohe chvíľu po a pred východom Slnka pozorovať ohromné množstvo satelitov. Samotná nočná obloha by už mala ostať bez zmeny, pre rádioteleskopy však ostane rušenie permanentné, keďže v ich prípade sa nejedná o slnečné svetlo odrazené družicami, ale o ich samotný signál.

Ak nie je možné takéto konštelácie zastaviť, azda najpragmatickejším riešením je presun citlivých rádioteleskopov a rádiových observatórií do kozmu. To sa ešte nedávno zdalo ako absolútne nereálne, avšak časy sa menia a už o pár týždňov možno odštartuje doteraz najsilnejšia raketa na svete.

SpaceX

Jej výhodou má byť, postupom času, schopnosť opakovaného použitia oboch stupňov a drastické zníženie nákladov na lety do vesmíru. Nejde pritom o žiadne sci-fi, pretože takéto stlačenie cien už SpaceX dosiahol pri rakete Falcon 9 a svoje znalosti prenáša do Starship, ktorá celý proces znásobí.

Starship je riešením astronomickej krízy, ktoré umožní budovať rádioteleskopy a observatória aj vo vesmíre za prijateľnú cenu. Astronómov čosi také, aspoň z krátkodobého hľadiska, nepoteší, avšak ľudstvo o možnosť sledovania vesmíru nepríde.