Vesmírny megaprojekt podporili kľúčoví spojenci Slovenska, odolá vesmírnym hrozbám

Európa si čoraz viac uvedomuje, že vesmír už nie je len priestorom pre vedecké bádanie, ale stáva sa kľúčovou strategickou a vojenskou doménou. V reakcii na rastúce globálne hrozby sa európske vlády pripravujú na masívnu investíciu vo výške až 24 miliárd eur do nového spoločného vojenského projektu s príznačným názvom SPACE, upozorňuje portál SpaceNews.

Táto iniciatíva, ktorá pokrýva satelitnú komunikáciu, sledovanie a varovanie pred raketovými útokmi, je súčasťou širšieho úsilia Európskej únie o rozšírenie jej obranných kapacít na obežnej dráhe. Kde však v tomto gigantickom európskom pláne stojí Slovensko?

Len začiatok oveľa väčšej iniciatívy

Rada Európskej únie koncom septembra oficiálne schválila projekt SPACE ako jeden z prvých piatich európskych obranných projektov spoločného záujmu v rámci Európskeho programu pre obranný priemysel (EDPI).

Tento program, ktorý odštartuje v roku 2025, poskytne do roku 2027 granty vo výške 1,5 miliardy eur. Z tejto sumy je 325 miliónov eur vyčlenených priamo na podporu a zavádzanie spomínaných kľúčových vesmírnych projektov. Počiatočné európske financie majú slúžiť ako katalyzátor na koordináciu a motiváciu k oveľa väčším národným investíciám. Rada odhaduje, že celkové investície do projektu SPACE by mohli do roku 2034 dosiahnuť ohromných 24 miliárd eur, čo odráža obrovský rozsah a dôležitosť celého programu.

Do projektu SPACE sa zapojí celkovo dvadsať krajín. Konkrétne ide o osemnásť členských štátov Európskej únie, ku ktorým sa pridalo Nórsko a strategický partner, Ukrajina. Z technického hľadiska ide o mimoriadne komplexnú iniciatívu.

Projekt primárne pokrýva systémy včasného varovania z vesmíru pred raketami, vysoko zabezpečenú satelitnú komunikáciu, spravodajstvo, sledovanie a prieskum (ISR), systémy na presné určovanie polohy, navigácie a času (PNT), ako aj ofenzívny a defenzívny navigačný boj a takzvané responzívne vesmírne systémy.

Zúčastnené krajiny detailne preskúmajú vývoj úplne novej multimisijnej satelitnej konštelácie, pričom hlavný dôraz sa bude klásť na spoločné obstarávanie obranných produktov a budovanie spoločnej podpornej infraštruktúry.

Okrem hlavného megaprojektu SPACE sa pätnásť krajín Európskej únie (vrátane štátov ako Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Španielsko a ďalšie) dohodlo na vytvorení samostatnej iniciatívy pod hlavičkou Európskej obrannej agentúry (EDA).

Ich cieľom je spoločne pristupovať k dátam využívaným na sledovanie a charakterizáciu objektov priamo na obežnej dráhe. Tento systém poskytne európskym armádam spoločný a aktuálny obraz o dianí vo vesmíre. Program bude fungovať na inovatívnom modeli platieb za skutočné využitie služieb (pay-as-you-go) bez nutnosti dlhodobých rozpočtových záväzkov. Počiatočná hodnota tejto iniciatívy sa odhaduje na 50 miliónov eur, pričom plne funkčná by mala byť do začiatku roka 2029.

EÚ zároveň posilnila svoju architektúru reakcie na vesmírne hrozby, ktorá po novom umožňuje flexibilné diplomatické kroky a cielené sankcie aj v prípade hrozieb voči územiam členských štátov a ich vesmírnym systémom.

Slovensko chýba, dôvody sú opodstatnené

Pri pohľade na rozsiahly zoznam zúčastnených európskych vlád vyvstáva logická otázka: prečo v projekte SPACE a v pridružených vojenských iniciatívach chýba Slovensko? Dôvodov je hneď niekoľko. Slovenské ministerstvo obrany sa v súčasnosti primárne sústreďuje na najzákladnejšiu a najurgentnejšiu modernizáciu svojich konvenčných pozemných a vzdušných síl.

EDA

Medzi absolútne priority patrí zavádzanie nových stíhacích lietadiel F-16, nákup kolesových a pásových obrnených vozidiel či kriticky dôležitá obnova systémov protivzdušnej obrany. Finančné zdroje štátu sú v obrannom sektore značne napäté a miliardové investície do vojenských vesmírnych kapacít momentálne presahujú strategické aj rozpočtové možnosti našej krajiny.

Slovensku navyše chýba masívny vojensko-kozmický priemysel, ktorým disponujú napríklad Francúzsko či Nemecko, čo znamená, že naša participácia by na technologickej úrovni bola značne limitovaná.

Znamená to však, že Slovensko nemá na obežnej dráhe vôbec žiadnu aktivitu? Našťastie nie. Hoci vo vojenských konšteláciách zatiaľ absentujeme, v civilnom a vedeckom vesmírnom sektore zanechávame výraznú stopu. Historickým míľnikom bol prvý slovenský satelit skCUBE, ktorý bol úspešne vynesený do vesmíru v roku 2017.

Naše aktivity následne nabrali na obrátkach. V roku 2021 odštartovala na orbitu slovenská nanodružica GRBAlpha, ktorá dosiahla obrovský medzinárodný úspech pri detekcii zábleskov gama žiarenia z hlbokého vesmíru, a v roku 2023 ju nasledovala družica Veronika. Slovensko sa navyše stalo pridruženým členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), čo otvorilo dvere našim firmám, inžinierom a univerzitám k špičkovému kozmickému výskumu.

Európa sa vojensky zjednocuje a významne rozširuje svoj bezpečnostný dosah až na obežnú dráhu Zeme. Projekt SPACE má potenciál priniesť revolúciu v obranyschopnosti kontinentu. Slovensko síce nateraz zostáva v oblasti vojenského vesmíru pri zemi a rieši pálčivejšie otázky svojej konvenčnej obrany, no nie je vylúčené, že sa aj naša krajina, ktorá je takisto súčasťou EDA, k tomuto projektu pridá.

Čítajte viac z kategórie: Novinky