Svetová spotreba elektriny zažíva obdobie masívneho nárastu, ktorý prekvapil mnohých analytikov. Podľa informácií Electricity Mid-Year Update 2026, ktorý zverejnila IEA (Medzinárodná energetická agentúra), dopyt po elektrickej energii rastie tempom 3,6 % v tomto roku a očakáva sa ďalší rast o 3,8 % v roku 2027.

Tento prudký vzostup poháňa najmä masívny rozvoj priemyslu, rozširovanie infraštruktúry pre nabíjanie elektromobilov a hlad po výpočtovom výkone v nových dátových centrách. Celková spotreba by sa mala do roku 2027 vyšplhať na hranicu 30 700 terawatthodín (TWh).

Dobrou správou je, že túto rastúcu potrebu pokrývajú čoraz viac obnoviteľné zdroje. Podiel zelenej energie by mal do roku 2027 vzrásť z vlaňajších 33 % na celkových 37 %. Solárna energia si pritom drží pozíciu hlavného ťahúňa, pričom tento rok pravdepodobne v globálnom mixe predbehne veternú energiu a stane sa druhým najväčším obnoviteľným zdrojom hneď po vodných elektrárňach.

Solárna revolúcia nezastavuje

Tempo, akým sa stavajú solárne parky, je bezprecedentné. IEA predpovedá, že solárne generátory pridajú do siete približne 600 TWh ročne, čo zodpovedá rekordným číslam z roku 2025. Pre mnohé krajiny ide o strategickú poistku v časoch, kedy sú trhy so zemným plynom mimoriadne nestabilné.

Vojnové konflikty na Blízkom východe a narušenia dodávok skvapalneného zemného plynu (LNG) cez strategický Hormuzský prieliv vyhnali ceny energií v Ázii a Európe na úrovne, ktoré sme naposledy videli počas energetickej krízy v rokoch 2022 a 2023. Investície do lokálnej výroby z obnoviteľných zdrojov sa tak stávajú nielen environmentálnou, ale hlavne ekonomickou prioritou.

Práve nezávislosť od importovaných fosílnych palív je kľúčovým argumentom, prečo vlády po celom svete zrýchľujú povoľovacie procesy pre veterné a solárne projekty. Pre Slovensko a Európu je táto správa jasným signálom, že cesta vedie cez masívnu decentralizáciu zdrojov, podobne ako to vidíme pri projektoch, kde Slovensko úspešne spúšťa svoje veľkokapacitné batériové úložiská pre stabilizáciu siete.

Dopyt ťahajú najväčšie ekonomiky

Čína ostáva lídrom rastu s predpokladaným zvýšením dopytu o 5,5 %, čo súvisí najmä s extrémnym tempom výroby a rozširovaním siete pre elektrické vozidlá. India sa po minuloročnom útlme spôsobenom výkyvmi počasia vracia k rastu na úrovni 7 %.

V Spojených štátoch a Európskej únii sa rast dopytu pohybuje okolo 2 %. V Amerike sú hlavným motorom rastu práve energeticky náročné dátové centrá, čo je obrat po dvoch dekádach, kedy spotreba elektriny v USA prakticky stagnovala. Situácia však nie je ružová všade, keďže chudobnejšie ázijské krajiny doplácajú na vysoké ceny LNG, čo núti ich obyvateľov k drastickým úsporám.

Extrémne počasie a fenomény ako El Niño ostávajú veľkým rizikom. Zvyšujúce sa teploty znamenajú vyšší dopyt po klimatizáciách, čo môže v niektorých regiónoch znížiť efektivitu vodných a veterných elektrární, čím sa energetické systémy dostanú pod ešte väčší tlak.

Emisie a budúcnosť gridu

Emisie z výroby elektriny by mali v roku 2026 ešte mierne stúpnuť, keďže vysoké ceny plynu nútia niektoré krajiny dočasne spaľovať viac uhlia. IEA však predpokladá, že už v roku 2027 sa tento trend zastaví. Pomôže k tomu najmä silný nárast jadrovej energie a neustále sa rozširujúce kapacity obnoviteľných zdrojov.

S rýchlym nárastom solárnych a veterných elektrární sa čoraz častejšie objavujú obdobia negatívnych cien na veľkoobchodných trhoch. To jasne ukazuje, že naše súčasné rozvodné siete nie sú stavané na takú variabilitu. Flexibilita bude novým svätým grálom energetiky.

Budúcnosť patrí batériovým úložiskám a inteligentnému riadeniu dopytu. Bez technologických inovácií, ako sú napríklad batérie s pevným elektrolytom, bude integrácia všetkej tejto zelenej energie náročná. Gridy sa musia stať oveľa múdrejšími, aby dokázali v reálnom čase vybalansovať obrovské výkyvy vo výrobe elektriny z čistých zdrojov.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP