Európa sa ocitla na osudovej križovatke, ktorú mnohí odborníci bez obalu nazývajú „raketovou krízou“. Zatiaľ čo americké SpaceX pod taktovkou Elona Muska s chirurgickou presnosťou redefinuje hranice možného a ich rakety Falcon 9 štartujú v takmer rutinných intervaloch, starý kontinent v posledných rokoch bolestivo pociťoval stratu vlastnej suverenity. Závislosť od zámorských kapacít a odchod ruských Sojuzov odhalili slabiny európskeho vesmírneho sektora, ktorý dlhé roky spoliehal na overenú, no v ére znovupoužiteľnosti čoraz menej konkurencieschopnú štátnu mašinériu.

Dnes však v európskych hangároch a testovacích komplexoch cítiť prebudenie. V tieni meškajúcej Ariane 6 sa totiž formuje nová generácia dravých firiem, ktoré už nečakajú len na pokyny z Bruselu či Paríža. Nastupuje éra európskeho „NewSpace“, kde súkromní hráči ako Isar Aerospace, Rocket Factory Augsburg (RFA) či HyImpulse preberajú štafetu inovácií. Tieto spoločnosti vyvíjajú agilné mikro-nosiče, ktoré vsádzajú na 3D tlač, lacnejšie pohonné látky a ambíciu stať sa cenovo efektívnym „taxíkom“ pre satelity na nízku obežnú dráhu Zeme.

Paralelne s týmito startupmi sa k slovu hlási aj projekt Ariane NEXT, ambiciózny nástupca európskych ťažkotonážnych nosičov. S motorom Prometheus a dôrazom na plnú znovupoužiteľnosť má ísť o priamu odpoveď na technologický náskok USA. V tomto článku sa podrobne pozrieme na technológie a stroje, ktoré majú potenciál zmazať technologický dlh Európy. Budú tieto ambiciózne projekty stačiť na to, aby sme v súboji o vesmírnu logistiku prestali byť len pasívnymi pozorovateľmi a opäť sa stali globálnym lídrom?

Chýbali kritické inovácie a odvaha

Dlhé desaťročia bol prístup k vesmíru definovaný paradigmou, ktorú dnes s odstupom času vnímame ako barbarsky neefektívnu. Každá raketa bola v podstate luxusným tovarom na jedno použitie. Predstavte si, že by ste po každom lete z Bratislavy do New Yorku zošrotovali celý Boeing 747. Presne takto fungoval európsky program Ariane 5 a, nanešťastie, do veľkej miery na tejto filozofii stále stojí aj čerstvo nasadená Ariane 6. V momente, keď SpaceX dokázal s prvým stupňom Falconu 9 pristáť na autonómnej plošine v oceáne, sa pravidlá hry zmenili. Pre Európu to znamenalo tvrdý náraz do reality: cena za kilogram nákladu na obežnú dráhu sa stala parametrom, v ktorom starý kontinent prestal stíhať.

Znovupoužiteľnosť však nie je len o efektnom vertikálnom pristátí (VTVL, Vertical Takeoff, Vertical Landing). Je to predovšetkým o radikálnom znížení fixných nákladov a dramatickom zvýšení kadencie štartov. Kým klasické nosiče vyžadujú mesiace výroby nového hardvéru, znovupoužiteľný systém potrebuje len inšpekciu, doplnenie paliva a nový náklad. Ak chce Európa konkurovať, musí vyvinúť technológie, ktoré zvládnu extrémne termodynamické namáhanie pri návrate do atmosféry. To si vyžaduje pokročilé tepelné štíty a najmä motory schopné opätovného zážihu v náročných podmienkach.

SpaceX/Úprava redakcie

Práve tu sa dostávame k technologickému dlhu, ktorý musíme zmazať. Kľúčom k úspechu je prechod na palivovú kombináciu methalox (kvapalný metán a kvapalný kyslík). Na rozdiel od tradičného kerozínu (RP-1), metán horí čistejšie a nezanecháva v motore takmer žiadne usadeniny sadzí. To je kritické pre tzv. turnaround time, čo je čas medzi jednotlivými štartmi. Európsky motor Prometheus, vyvíjaný pod krídlami ArianeGroup, je prvým vážnym krokom týmto smerom. Ide o nízkonákladový, 3D tlačou vyrábaný motor, ktorý má byť základom budúcich európskych nosičov.

Okrem pohonu však Európa potrebuje inovovať aj v oblasti materiálov a výrobných procesov. Masívne nasadenie aditívnej výroby (3D tlače) nie je len módnym trendom, ale nevyhnutnosťou pre zníženie počtu komponentov a celkovej hmotnosti rakety. Startupoví hráči ako RFA alebo Isar Aerospace už dnes tlačia celé spaľovacie komory, čím eliminujú stovky zvarov a potenciálnych bodov zlyhania.

Kde teda zaostávame najviac? Nie je to len v chýbajúcom hardvéri, ale aj v byrokratickom systéme „georeturn“, kde ESA (Európska vesmírna agentúra) rozdeľuje zákazky podľa toho, koľko ktorá krajina investovala, a nie podľa toho, kto ponúka najefektívnejšie riešenie. Tento fragmentovaný prístup brzdí agilitu, ktorú vidíme u amerických súkromníkov. Ak má Európa uspieť, potrebuje nielen vertikálne pristávajúce rakety, ale aj vertikálne integrovaný dodávateľský reťazec a odvahu riskovať. To sú vlastnosti, ktoré v americkom Texase či na Floride momentálne dominujú.

SpaceX vyzývame na súboj

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP