Zatiaľ čo Elon Musk sníva o kolónii na Marse a SpaceX testuje rakety Starship, vedci čelia znepokojivej realite. Ľudské telo totiž možno nie je pripravené na cestu k Červenej planéte. Štúdie NASA podľa portálu Interesting Engineering upozorňujú, že ľudský organizmus, prispôsobený gravitácii a podmienkam Zeme, reaguje na dlhodobý pobyt vo vesmíre dramatickými zmenami, ktoré ohrozujú zdravie aj samotné prežitie astronautov.

Gravitácia, ktorá chýba

Predstava o ľuďoch pristávajúcich na planéte Mars vyvoláva u širokej verejnosti aj vedcov v posledných rokoch narastajúce nadšenie a víziu nového domova pre ľudstvo. Za týmto snom sa však skrýva tvrdá realita a telo, ktoré sa evolúciou postupne vyvíjalo milióny rokov, bude musieť čeliť drsným podmienkam, na aké nebolo nikdy prispôsobené.

NASA/JPL

Už prvotným problémom by podľa vedcov NASA mohla byť samotná dlhá cesta k Marsu vrátane spätného letu, ktorá by spôsobila devastujúce zmeny v ľudskom tele. Podľa portálu Interesting Engineering strácajú astronauti približne 1 % kostnej hmoty mesačne, čo je desaťkrát rýchlejšie než u starších ľudí na Zemi. Svaly, najmä v nohách a chrbte, začínajú atrofovať, pretože v mikrogravitácii jednoducho nie sú potrebné.

Vedci z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zistili, že astronauti môžu počas šesťmesačnej misie na ISS prísť až o 20 % svalovej hmoty v dolných končatinách. Chrbtica sa navyše v beztiaži natiahne o niekoľko centimetrov, čo spôsobuje bolesti chrbta, ktoré postihujú väčšinu kozmonautov. Problémy však siahajú oveľa hlbšie. Telesné tekutiny sa u astronautov presúvajú smerom k hlave, čo vytvára charakteristický „opuchnutý“ vzhľad kozmonautov a zvyšuje tlak v lebke.

Srdce, ktoré už nemusí prekonávať gravitáciu, začína zmenšovať svoj objem. Podľa výskumov NASA astronauti strácajú 10–15 % krvnej plazmy počas prvých dní misie, pričom telo sa snaží prispôsobiť novým podmienkam. Kardiovaskulárny systém sa pritom dramaticky mení a srdcový sval môže stratiť až 0,5 % svojej hmotnosti týždenne, čo podľa portálu Nature Medicine vedie k oslabeniu srdcovej funkcie a problémom s reguláciou krvného tlaku po návrate na Zem.

Neviditeľný nepriateľ

Najväčšiu hrozbu pre ľudské telo však predstavuje radiácia. Mimo ochranného magnetického poľa Zeme sú cestujúci vystavení kozmickému žiareniu, ktoré poškodzuje DNA. Space.com upozorňuje, že slnečné búrky môžu doručiť smrteľné dávky žiarenia v priebehu hodín. V roku 1972 sa ohromná solárna búrka len tesne vyhla astronautom programu Apollo.

Mars a ilustrácia pobytu na Marse
NASA, ESA, Z. Levay (STScI)/Úprava redakcie)

Štúdia NASA s astronautom Scottom Kellym, ktorý strávil rok na ISS, odhalila aj zmeny v aktivite génov súvisiacich s opravou DNA a imunitnou odpoveďou. Jeho teloméry sa vo vesmíre predĺžili, no po návrate na Zem sa prudko skrátili. Imunitný systém je pritom ďalším zraniteľným článkom. Výskumy publikované v Journal of Leukocyte Biology ukazujú, že biele krvinky astronautov reagujú pomalšie a menej efektívne, čo zvyšuje riziko infekcií aj autoimunitných ochorení.

Podľa NASA by dlhodobá expozícia kozmickému žiareniu mohla zvýšiť pravdepodobnosť rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení a neurodegeneratívnych porúch. Preto sa testujú nové typy štítov z vodíkových polymérov či špeciálne moduly, ktoré využívajú vodu ako prirodzenú ochranu pred žiarením.

Psychika na hrane

Trojročná misia na Mars prináša aj psychologické výzvy. Izolovanosť v tesnom priestore, komunikačné oneskorenia až 40 minút a nemožnosť rýchlej pomoci zo Zeme vytvárajú extrémny stres. Portál Scientific American zdôrazňuje, že budúce posádky budú musieť byť plne autonómne v lekárskej aj psychologickej starostlivosti.

Astronauti Behnken a Hurley. Zdroj: SpaceX

NASA intenzívne pracuje na preventívnych mechanizmoch, ako sú denné dvojhodinové cvičenia, pokročilé nutričné plány a experimenty s umelou gravitáciou pomocou rotujúcich vesmírnych lodí. Inžinieri dokonca testujú centrifúgy, ktoré by mohli generovať umelú gravitáciu počas letu, pričom už krátke expozície rotačnej sile pomáhajú udržať svalovú hmotu a hustotu kostí.

Zároveň sa vyvíjajú aj digitálne asistenčné systémy využívajúce umelú inteligenciu, ktoré by mohli posádke poskytovať psychologickú podporu alebo simulovať sociálny kontakt počas izolácie. Otázkou zostáva, či všetky tieto opatrenia zabezpečia, aby prvá ľudská výprava na Mars nebola len technologickým triumfom, ale aj dôkazom ľudskej odolnosti.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP