liek na nesmrteľnosť japonsko veda
Hiroki Nagai/Pixabay

Vedci z Japonska v novom experimente preniesli regeneračné gény na ovocné mušky, čo v konečnom dôsledku viedlo k zlepšeniu zdravia ich čriev a zvýšenej aktivite kmeňových buniek. Tím z University of Tokyo’s Graduate School of Pharmaceutical so svojou štúdiou publikovanou v žurnále BMC Biology otvára nové možnosti pre anti-aging stratégie u ľudí prostredníctvom génovej terapie. Na tému v tlačovej správe upozornil portál SciTechDaily.

Liek na zastavenie starnutia

V rámci experimentu sa vedci sústredili na skúmanie a prácu s génmi zo organizmov známych svojimi regeneračnými schopnosťami, ako sú ploskavce a medúzy. Tieto gény, označované ako HRJD (highly regenerative species-specific JmjC domain-encoding genes) boli potom implantovane do mušky ovocnej. Na prekvapenie všetkých sa však muškám nezačali lepšie regenerovať tkanivá, ale začali vykazovať zlepšenú funkciu kmeňových buniek v črevách a potláčať problémy spojené s vekom.

Hiroki Nagai

Podľa vyjadrení Yuichira Nakajimu stratili cicavce a hmyz počas evolúcie mnohé regeneračné gény. Výskum naznačil, že reintrodukciou týchto génov je možné omladiť funkciu kmeňových buniek a predĺžiť zdravú životnosť organizmov. Zlepšené zdravie čriev mušiek a zvýšená aktivita kmeňových buniek naznačujú prítomnosť novej stratégie v boji proti starnutiu. Vzhľadom na to, že ľudia majú s hmyzom v črevách na bunkovej úrovni veľa spoločného, metóda má veľký potenciál na úspech.

Yuichiro Nakajima

Odborníci tiež zistili, že HRJD podporujú lepšie delenie kmeňových buniek čriev a zároveň zabraňujú nesprávnej diferenciácii buniek u starých mušiek. Výsledkom bol merateľný nárast životnosti mušiek, čo poskytuje cenné poznatky pre vývoj nových anti-aging terapií.

Vedci našli recept na dlhovekosť

Pomôcť odhaliť recept na dlhovekosť môže aj iná skupina vedcov, ktorá sa zaoberá touto problematikou. Nedávno totiž štúdium najdlhšie žijúcich stavovcov ukázal, že neexistuje významná variácia v metabolickej aktivite svalov naprieč rôznymi vekovými skupinami žralokov grónskych.

Pre nás je to dôležité, pretože väčšina zvierat, ktoré vykazujú tradičné známky starnutia, vykazujú zníženie aktivity niektorých enzýmov, čo si kompenzujú zvýšením iných,“ vysvetlil Camplisson „Toto všetko je súčasťou prirodzeného metabolizmu, pretože starnutie spôsobuje jeho zlyhanie a zmenu v priebehu času. Skutočnosť, že to u grónskeho žraloka nevidíme, naznačuje, že nevykazujú tento tradičný znak starnutia .“ Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Napriek prvotným sľubným výsledkom naďalej vo výskume zostáva mnoho výziev. Presné molekulárne mechanizmy HRJD sú pre nás stále neznáme a nie je ani jasné, či fungujú samostatne alebo na to „správne“ fungovanie potrebujú ďalšie komponenty. Nakajimu spolu so svojim tímom preto plánuje pokračovať vo výskume s geneticky modifikovanými muškami, aby odhalil aké presné mechanizmy sú potrebné na dosiahnutie požadovaných výsledkov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú