Astronómom na čele s Kareemom El-Badrym z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics sa podarilo detegovať doposiaľ najrýchlejšie pohybujúce sa hviezdy. Presnejšie sa tímu vedcov v novej štúdii publikovanej na predtlačovom serveri arXiv podarilo detegovať šesticu hyperrýchlych hviezd, ktoré sú na úteku von z našej galaxie. Na tému upozornil portál IFLScience.

Extrémne rýchle hviezdy

Dve z pozorovaných hviezd patria medzi vôbec najrýchlejšie pozorované objekty svojho druhu v Galaxii, pričom jedna z nich má najvyššiu konštantnú rýchlosť. Reč je o hviezde J0927-6335, ktorej heliocentrická radiálna rýchlosť (rýchlosť pohybu, aká sa javí nám pozorovateľom) dosahuje neuveriteľných 2258 km/s. Touto rýchlosťou by si sa z Bratislavy do Barcelony dostal za menej ako jednu sekundu.

Druhou najrýchlejšou hviezdou je J1235-3752, ktorej heliocentrická radiálna rýchlosť dosahuje 1694 km/s, uvádza portál ScienceAlert.

ZTF/Caltech

Celkovo zo šiestich pozorovaných hviezd až štyri spĺňajú parametre na to, aby mohli byť zaradené do kategórie hyperrýchlych hviezd. Ide o kategóriu, do ktorej sa dokážu dostať len tie najrýchlejšie hviezdy, ktoré majú dostatočnú rýchlosť na to, aby opustili hranice Mliečnej cesty. Všetky štyri hviezdy sú podľa výsledkov štúdie s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom supernovy typu Ia.

Ako sme ťa informovali aj v samostatnom článku, supernovy typu Ia sú doposiaľ najlepšie zmapovaný a preštudovaný typ supernov, ktorý okrem iného napomohol k objavu temnej energie. Supernovy Ia sú tiež známe aj ako „štandardné sviečky“ (standard candles) a využívajú sa na meranie vzdialeností vo vesmíre.

Hviezdy, ktoré dostali „kopanec“

Tieto supernovy vznikajú v binárnych systémoch hviezd tvorených bielym trpaslíkom a jeho spoločníkom. Keď biely trpaslík vysaje dostatok hmoty zo svojej sprievodnej hviezdy a prekročí hmotnostnú hranicu (zhruba 1,4-násobok hmotnosti Slnka), váha horných vrstiev prekoná tlak degenerovaného plynu, biely trpaslík sa stane nestabilným a prejde do supernovy.

ASA, ESA, and G. Bacon (STScI

O aký typ supernovy pôjde závisí od toho, aký typ hviezdy je sprievodná hviezda. Ak biely trpaslík vysáva vodík, výsledkom je klasická nova, ak však biely trpaslík vysáva hviezdu, ktorá ma na povrchu vrstvu hélia, dôjde k termonukleárnemu výbuchu podobnému tomu, čo sa deje pri nove.

Rozdiel je v tom, že detonácia hélia zachádza ešte niečo ďalej, takže rázová vlna z tohto výbuchu spustí druhú detonáciu v jadre bieleho trpaslíka, čo spôsobí kolosálny výbuch – „dynamicky riadená dvojito degenerovaná dvojitá detonácia“, alebo skrátene D⁶ (dynamically driven doubly-degenerate double detonation).

V tomto scenári sprievodná hviezda dostane poriadne silný kopanec, ktorý ju vrhne na cestu vesmírom extrémnou rýchlosťou.

Výskum naznačuje, že väčšina supernov typu Ia môže produkovať hyperrýchle hviezdy, čo znamená, že Mliečna cesta stihla do medzigalaktického priestoru vypustiť zhruba 10 miliónov takýchto hviezd. V relatívnej blízkosti Slnka by sa ich teda mohlo pohybovať pomerne veľké množstvo. Doposiaľ ich poznám iba zopár – tie najjasnejšie.

Sú aj omnoho rýchlejšie

Treba tiež poznamenať, že v Mliečnej ceste sa nachádzajú aj omnoho rýchlejšie hviezdy, ich kontext je však výrazne odlišný. Tieto hviezdy sa nachádzajú v blízkosti supermasívnej čiernej diery v strede Mliečnej cesty. Tá najrýchlejšia z nich, o ktorej sme ťa informovali aj v samostatnom článku, sa pohybuje rýchlosťou až 24 000 km za sekundu. Doposiaľ najrýchlejšie pohybujúca sa hviezda produkovaná javom D⁶ však dosahovala heliocentrickú radiálnu rýchlosť len 1 200 km/s.

Čítajte viac z kategórie: Novinky