Pred viac ako 300 rokmi nemecký filozof Gottfried Wilhelm Leibniz uviedol, že Zem je najlepšia zo všetkých svetov. Najnovšie poznatky o vesmíre ale hovoria niečo úplne iné.

Ako totiž uviedol významný astronóm Chris Impey z University of Arizona vo svojom príspevku pre portál TheConversation, super-Zeme majú lepšie podmienky pre život než naša planéta.

Zem nie je najobývateľnejšia planéta

Objavovanie vzdialených svetov sa v posledných rokoch stalo prakticky každodennou realitou. Do dnešného dňa bolo potvrdených viac než 5000 extrasolárnych planét. Nedávno sa dokonca podarilo tímu astronómov objaviť super-Zem, ktorá je zatiaľ našim najlepším kandidátom na „vodou pokrytý oceánsky svet“.

Patricia Klein and MPIA

Za super-Zeme sa považujú planéty, ktoré sú hmotnejšie ako Zem, ale menšie ako ľadové obry – Urán a Neptún. Hoci sa zdá logické, že ak je Zem jediná známa planéta, ktorá hostí život, mali by sme hľadať planéty identické s tou našou, výskumy hovoria niečo iné.

Ak sa nám totiž podarí objaviť vo vesmíre život, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude na super-Zemi podobnej tej, akú sme objavili nedávno.

Ako môže byť cudzí svet obývateľnejší ako Zem?

V prvom rade sú super-Zeme omnoho jednoduchšie detegovateľné ako planéty o veľkosti Zeme. V druhom rade, väčšina objavených super-Zemí obieha okolo trpasličích hviezd, ktoré sú nielen chladnejšie ako Slnko, ale majú aj nižšiu hmotnosť a oveľa dlhšiu životnosť.

Umelecká predstava planéty Proxima Centauri b v spoločnosti hviezdy Proxima Centauri. Na pozadí môžeme vidieť aj binárny systém Alfa Centauri. Zdroj: ESO/M. Kornmesser

Navyše, pre každú hviezdu podobnú Slnku v Mliečnej dráhe existujú stovky trpaslíkov. Okolo 40 % z nich má pritom vo svojej blízkosti super-Zem. Na základe uvedeného sa astronómovia domnievajú, že len v našej domovskej galaxii sa nachádzajú desiatky miliárd super-Zemí s kvapalnou vodou na povrchu.

Samozrejme, život vo vesmíre nemôže bez vody existovať (aspoň nie život ako ho poznáme), čo z tekutej vody robí najdôležitejšie kritérium obývateľnosti planét.

Najobývateľnejšia planéta z tohto pohľadu ale nemá hlboké oceány vody. Tie by mali byť totiž dostatočne plytké na to, aby ich mohlo svetlo z hviezdy presvietiť a stimulovať a podporovať život aj na samom dne oceánu.

Benoit Gougeon, Université de Montréal

Nemenej podstatná je aj tektonika. Po väčšinu existencie našej planéty bola Zem neobývateľná pre ľudí a väčšie živočíchy. Podľa najnovších simulácií bola dokonca obývateľnosť planéty úplná náhoda a máme doslova šťastie, že vôbec žijeme.

Väčšia neznamená lepšia

Rolu v tomto prípade zohrala aj tektonika, respektíve geologická aktivita, ktorá podporila biologickú evolúciu. Z toho mnohí usudzujú, že najobývateľnejšou planétou by bola super-Zem s pomerne plytkými, ale za to rozsiahlymi oceánmi tekutej vody, ktorá by mala zhruba 2-násobok hmotnosti našej planéty, pričom by bola o 30 % väčšia.

freepik

Väčšie planéty si totiž dokážu lepšie a dlhšie udržať vnútorné teplo a vďaka väčšej gravitácii aj svoju atmosféru. Väčšie však neznamená vždy lepšie. Svetom s oveľa väčším priemerom môže chýbať už (aktívna) platňová tektonika, čo by mohlo zabrániť planéte v riadení jej cyklu kremičitanu uhličitého, ktorý na Zemi funguje ako prírodný termostat. Masívnejšie planéty sa navyše môžu ľahko premeniť na planétu typu Venuša

Impey sa nazdáva, že super-Zem, ktorá spĺňa tieto atribúty a má silné magnetické pole a hrubú vrstvu atmosféry možno nazvať super-obývateľnou alebo obývateľnejšou ako Zem.

Pomôcť objaviť takéto planéty by nám mohol aj pripravovaný projekt s názvom LIFE (Large Interferometer for Exoplanet), ktorý spadá pod krídla Európskej vesmírnej agentúry. Primárnou úlohou tohto projektu bude objavovanie nových obývateľných svetov.

Za zmienku stojí aj fakt, že v biologickom kontexte majú planéty staršie ako Zem väčšiu šancu na vznik života, pretože mali viac času na vývoj, prispôsobenie a stabilizáciu podmienok vhodných pre život.