Slnečná energia je základom azda všetkých procesov prebiehajúcich na povrchu planét. Inak tomu nie je ani na Zemi, kde spôsobuje celý rad, pre život veľmi dôležitých procesov.

Slnko však neovplyvňuje len planétu samotnú, ale mnohé technologické výdobytky súčasnosti, bez ktorých by sme si už zrejme nevedeli náš život predstaviť. O tom, čo všetko sa na Slnku odohráva a akým spôsobom nás, respektíve naše technológie Slnko ovplyvňuje, sme sa porozprávali s riaditeľom Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), Petrom Gömörym. Geomagnetické búrky sú naozaj časovanou bombou a vedci ešte stále nedokážu určiť, ktorá slnečná erupcia môže byť pre nás tá posledná.

Aj bez katastrofického scenáru však takáto erupcia môže spôsobiť miliardové škody, veď len hurikán Katrina napáchal škody na majetkoch za vyše 108 miliárd dolárov.

V rozhovore sa dozvieš:

• Čo znamená, že sme vstúpili do nového solárneho cyklu
• Prečo sa slnečné škvrny javia ako tmavé fľaky
• Čo stojí za erupciami na Slnku
• Ako Slnko ovplyvňuje naše technológie
• Prečo by silná geomagnetická búrka spôsobila technologickú katastrofu
• Ako dokážeme naše technológie ochrániť

Slnko relatívne nedávno vstúpilo do nového solárneho cyklu, čo to pre nás znamená?

Slnečný cyklus môžeme chápať ako zmenu aktivity Slnka, čo znamená, že v určitom časovom horizonte dôjde k zmene množstva pozorovaných javov, ako sú slnečné škvrny či erupcie. Pozorovateľnosť týchto javov sa mení v cykle s priemernou periódou 11 rokov. Ide teda o 11 rokov dlhý cyklus, ktorý vzhľadom na to, že ide len o priemernú periódu nie je úplne fixným obdobím.

Všetky pozorovateľné javy solárneho cyklu sú v podstate prejavom zmeny magnetického poľa. Počas cyklu sa magnetické pole postupne mení z magnetického poľa podobnému ako ma tyčový magnet, teda z bipolárneho cez kvadrupolárne znovu na bipolárne.

To znamená, že vždy, keď sa začne nový solárny cyklus, na severnom rotačnom a južnom rotačnom póle Slnka máme nejaké magnetické póly, ktoré sa o 11 rokov navzájom vymenia.

Ak by sme chceli byť úplne exaktný, k uzatvoreniu celého cyklu dôjde až o 22 rokov. Keďže sa však počas prvých 11 rokov a druhých 11 rokov pozorovateľné javy okrem magnetického poľa viac-menej opakujú, hovoríme o 11 a nie o 22 ročnom cykle.

Čo sa týka samotných prejavov, počas jedného cyklu sa výrazne menia pozorovateľné javy a mení sa taktiež množstvo vyžiarenej energie. Zmena vyžiarenej energie však nie je veľmi markantná a je ju možné zaznamenať iba prostredníctvom veľmi presných meraní.

Vzhľadom na to, že ľudia sú viac-menej závislí od celkového energetického príkonu Slnka, ktorý sa v rámci cyklu veľmi nemení, na Zemi tieto zmeny veľmi nepociťujeme.

Keď už spomínate slnečné maximum a minimum, vieme dopredu určiť, kedy bude maximum, respektíve minimum?

Túto otázku sa snaží zodpovedať veľmi veľké množstvo modelov, pomocou ktorých odhadujeme, kedy slnečná aktivita dosiahne svoje maximum. Tých modelov je však nesmierne veľa. Častokrát vychádzajú z rozličných predpokladov a vykazujú preto aj mierne odlišné výsledky. Úplne presne trafiť čas najbližšieho maxima zatiaľ ale jednoducho nedokážeme. Taktiež nedokážeme odhadnúť intenzitu cyklu.

Niekoľkokrát sa už dokonca stalo, že sme očakávali určitú intenzitu cyklu a nakoniec sa ukázal cyklus oveľa slabší ako sme predpokladali. Ak by sme vedeli presne predikovať čas a intenzitu maxima, mohli by sme sa lepšie pripraviť na slnečnú aktivitu, a ak by sa náhodou ukázalo, že prichádza nejaký silnejší cyklus, mohli by sme lepšie nastaviť / ochrániť naše technológie, ktoré sú citlivé na indukovaný prúd, a tým pádom aj na silnejšie slnečné erupcie.

Spomínali ste, že prejavom slnečnej aktivity sú slnečné škvrny – čo si pod týmto termínom môžeme predstaviť?

Slnečné škvrny možno považovať za akúsi hlavnú črtu používanú na opis slnečnej aktivity. Je to z dôvodu, že škvrny na Slnku dokážeme pozorovať priamo už od čias, kedy Galileo zameral ďalekohľad na hviezdnu oblohu.

Všetky pozorovateľné prejavy, vrátane slnečných škvŕn, sú spôsobované magnetickým poľom. Na slnečných škvrnách je dobre vidieť, ako kopírujú slnečný cyklus, pretože sú priamom manifestáciou slnečného poľa v slnečnej atmosfére.

V tomto zmysle sú slnečné škvrny oblasti, kde sa na slnečný povrch, z podpovrchových vrstiev dostane veľmi koncentrované a silné magnetické pole. Toto magnetické pole je dokonca tak silné, že ak by sme si ho predstavili ako trubicu magnetického poľa, ktorá vystúpi nad povrch, dokáže zabrániť šíreniu energie z podpovrchových vrstiev.

Keďže zo spodných vrstiev nepreniká energia, dôjde k lokálnemu ochladeniu časti slnečného povrchu. Samotné škvrny sú ale nesmierne horúce i napriek svojmu tmavému vzhľadu. Ide však len o kontrast. Ak totiž odfotografujete škvrnu, ktorá má 3500 °C, a ktorá je obklopená materiálom horúcim až 5400 °C , tak voči svojmu okoliu vyzerá relatívne tmavo a javí sa ako nejaký fľak. Z tohto pramení aj názov slnečné škvrny.

Existuje nejaké prepojenie medzi slnečnými erupciami a slnečnými škvrnami?