Snom mnohých vedcov zaoberajúcich sa umelou inteligenciou je zostrojenie tzv. všeobecnej umelej inteligencie (AGI – artificial general intelligence).

Takáto umelá inteligencia by v podstate mala myslenie podobne tomu ľudskému a dokázala by zvládať rovnaké úlohy, alebo aspoň veľmi širokú škálu úloh.

Hra skončila

Ako píše portál Independent, jednu takú, ktorá má veľmi blízko k dosiahnutiu AGI, sa podarilo vytvoriť výskumníkom z divízie DeepMind AI. Aspoň to tvrdí hlavný inžinier tejto spoločnosti Nando de Freitas.

„Hra skončila“, uvádza Freitas na margo desaťročia trvajúceho úsilia o realizáciu všeobecnej umelej inteligencie.

Takýto sebavedomý výrok vyriekol Freitas po tom, čo DeepMind odhalila umelú inteligenciu schopnú dokončiť širokú paletu komplikovaných úloh.

Táto nová umelá inteligencia nazývaná Gato AI, je opisovaná ako „všeobecný agent“, ktorý dokáže vykonávať viac ako 600 rôznych úloh od písania poézie, cez hranie hier, chatovanie, popisovanie obrázkov až po ovládanie robotickej ruky, píše portál ZDNet.

Podľa Freitasa je pred vedcami posledná etapa – škálovanie.  Už teda ide iba o to, aby takéto modely boli väčšie, bezpečnejšie, výpočtovo efektívnejšie, rýchlejšie a pod. „Riešenie týchto výziev povedie k AGI,“ nazdáva sa Freistas.

Gato AI má však stále jeden problém. Zatiaľ čo niektoré úlohy, napríklad stavanie blokov z kociek pomocou robotického ramena, zvláda lepšie ako špecializovaný program strojového učenia, v iných vytvára mnoho chýb.

Napríklad pri chatovaní s človekom vytvára veľmi povrchné vety, do ktorých občas zakomponuje aj nesprávnu odpoveď. Gato AI tu dosahuje nanajvýš priemernú úroveň.

NEPREHLIADNI: Hráme sa s ohňom. Slovenskí vedci píšu, čoho sa máme báť najviac pri umelej inteligencii

Najlepšie si Gato AI nepočínala ani pri hraní videohier Atari 2600, kde za špecializovanými programami výrazne zaostávala. Zrejme aj preto Freitas na otázku, ako ďaleko je Gato AI od úspešného absolvovania skutočného Turningovho testu, odpovedal „Stále ďaleko“.

Nesmierny význam v tejto práce je tak hlavne v tom, že jeden agent s jedným modelom môže pracovať na stovkách veľmi odlišných a náročných úloh. Nie všetci sú však z tohto modelu tak nadšení.

Nie všetci sú nadšení

Napríklad Tristan Green na webe The Next Web napísal, že po predstavení umelej inteligencie Gato AI má strach, že ľudia nikdy nedosiahnu AGI.

Reakcia nenechala na seba dlho čakať, a Freitas iba zdvorilo odpovedal, že podľa jeho názoru je dosiahnutie AGI skôr či neskôr nevyhnutné.

Iní výskumníci zasa pred nástupom AGI varovali už skôr. Podľa nich by AGI mohla viesť k existenčnej katastrofe a superinteligentný systém, ktorý by prevyšoval biologickú inteligenciu, by mohol nahradiť ľudí, ako dominantnú formu života na Zemi.

Metro-Goldwyn-Mayer Studios

Jednou z hlavných obáv z príchodom AGI je to, že bude schopná sa sama učiť, stane sa exponenciálne inteligentnejšou ako ľudia a nebude možné ju vypnúť.

Aj preto sa vo výskume AI pracuje s konceptom tzv. červeného gombíka, ktorý v prípade nutnosti aktivujeme, hoci aj na diaľku, a systém sa vypne. Tento koncept však tiež nie je všeliekom.