Ambiciózne vesmírne projekty z dielne súkromných startupov vo väčšine prípadov nekončia práve šťastne a len málokedy sa stanú realitou. Napríklad z finančných dôvodov. Vláda Spojeného kráľovstva ale prichádza s projektom historickej veľkosti. Chce, aby na obežnej dráhe Zeme vyrástla prvá vesmírna elektráreň, informuje phys.org.

A keďže sa jedná o vládny projekt, má oveľa väčší potenciál na úspech, než v prípade súkromného sektora, ktorý by kvôli vysokému riziku nemusel získať dostatok peňazí. Na tento projekt chce britská vláda vyčleniť až 16 miliárd libier, teda 19 miliárd eur, takže pôjde o skutočne megalomanské úsilie, píše The Times.

Potrebuje niekoľko prelomov

Plánovaná vesmírna elektráreň má dostať modulárnu konštrukciu, vďaka čomu bude možné jej neskoršie rozširovanie a navyšovanie kapacít. Prvou prekážkou v projekte sa stala hmotnosť solárnych panelov, ktorú ale už vyriešili vďaka vývoju ultra-ľahkých článkov.

Očakáva sa však niekoľko ďalších prekážok, bez ktorých vyriešenia to nepôjde.

Medzinárodná vesmírna stanica v roku 2006 po inštalácii nových solárnych panelov a odchode Raketoplánu Atlantis. Zdroj: NASA

Inžinieri v tomto smere očakávajú napríklad aj prelomy vo vesmírnej robotike či bezdrôtovom prenose energie. Z dlhodobého hľadiska sa jedná o extrémne efektívnu a ekologickú formu produkcie elektrickej energie, na začiatku sú však vyprodukované značné emisie – najmä počas vynášania do kozmu.

Projekt pochopiteľne počíta s opakovateľne použiteľnými raketami, pri ktorých by sa oba stupne dokázali vrátiť na Zem. Jedinou reálnou možnosťou je v tomto smere, v dohľadnej budúcnosti, je Starship kozmickej spoločnosti SpaceX, vysvetľuje vláda Spojeného Kráľovstva.

2 000 ton a 2 GW

Samotná družica má vo výsledku vážiť až 2 000 ton, čo je asi 5-násobok hmotnosti Medzinárodnej vesmírnej stanice. Jej priemer dosiahne až 1,7 km. Keďže má odosielať energiu na Zem bezdrôtovo, pomocou rádiových vĺn, musí sa nachádzať na geostacionárnej obežnej dráhe, teda pomerne vysoko.

ScreenShot/SunDrive/YouTube

Prijímacia anténa na Zemi má dosiahnuť plochu 6,7 x 13 km a systém dosiahne výkon 2 000 MW, čo je porovnateľné s jadrovými elektrárňami. Takáto vesmírna elektráreň má však jednu zásadnú výhodu. Slnečné žiarenie dokáže na rozdiel od solárnych článkov na Zemi zbierať nepretržite a jej efektivitu neznižuje ani zemská atmosfére či počasie.

ZHoci pomalú návratnosť investície rieši vládna podpora, z environmentálneho hľadiska môže byť tento projekt na hrane. Počiatočné emisie až tak veľkým problémom nie sú, pretože tie sú v obrovskej miere vytvorené aj pri stavbe jadrových elektrární.

SpaceX/Polaris

Otázna je skôr prevádzka, keďže solárne panely vo vesmíre degradujú rýchlejšie a časom bude systém potrebovať servis, pravdepodobne robotický. Naďalej však platí, že najväčšou prekážkou takýchto projektov sú drahé rakety a pohľady ostávajú zamerané na dianie v Texase, kde SpaceX vyvíja a testuje raketu Starship, ktorá zníži ceny letov prakticky na náklady za palivo, zamestnancov a zisk rovnako, ako v prípade komerčných lietadiel.