Sociálne siete a hlavne Facebook sú dnes plné hoaxov. Mark Zuckerberg aj jeho spoločnosť Meta sú navyše často kritizovaní za to, že spôsob, akým aplikácia ukazuje odporučaný obsah, len uzatvára používateľov v nepriestrelných názorových bublinách.

Ak niekto sleduje dezinformačné weby alebo politikov šíriacich absolútne nezmysly, Facebook mu veľmi pravdepodobne ukáže aj ďalší pochybný obsah. Len veľmi ťažko sa k nemu dostanú informácie z opačného brehu, vďaka ktorým by si mohol oba prúdy kriticky vyhodnotiť a spraviť si vlastný názor.

Verejnosť aj odborníci preto firmu vyzývajú na to, aby obsah kontrolovala a hoaxy mazala. Niektoré krajiny k tomu sociálne siete nútia aj pod hrozbou vysokých pokút, takýto krok však naráža na ideu o slobode prejavu – podľa ktorej má človek možnosť hovoriť čo chce (kým napr. nenavádza na trestný čin), nezávisle na tom, či je to pravda alebo nie.

Kto má obsah kontrolovať?

Sociálne siete tiež argumentujú, že kontrolovať kvalitu a pravdivosť obsahu nie je ich úloha – to majú robiť neziskovky, školy či štátne inštitúcie. Niet sa čomu čudovať, veď zriadiť oddelenie na boj proti hoaxom by Twitter, Facebook či iné služby stálo nemálo peňazí.

Vzhľadom na to, aký zásah však moderné médiá (chtiac či nechciac) vo svete internetu získali, však zrejme jednoduchá odpoveď na aktuálne problémy neexistuje. Ak totiž dezinformačné weby (kľudne pod vplyvom krajín vedúcich hybridnú vojnu proti Západu) necháme rozširovať čokoľvek, môže to viesť ku významným spoločenským problémom, alebo dokonca nepokojom a násilnostiam, prípadne ohrozovať životy.

Pandémia koronavírusu je len jedným z posledných dôkazov, kedy dezinformácie, ale aj politicky motivované rozhodnutia vlád, vytlačili vedu a faktami podložené štúdie.

Hoaxy vyvracia aj slovenská polícia

Facebookový profil slovenskej polície si v posledných rokoch vďaka každodenne pridávanému obsahu získal tisíce odoberateľov. Hoci je sám o sebe často kontroverzný, zásah určite má a polícia ho preto začala používať aj na vysvetľovanie niektorých hoaxov a dezinformácii. Vznikla dokonca aj samostatná stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR s vyše 100-tisíc fanúšikmi.

Polícia sa teraz chváli, že za posledný rok „vyvrátili“ spolu až 189 hoaxov. V skutočnosti skôr než o analytickú prácu polície išlo o prezdieľavanie článkov, kde už fact-checking urobili iní, napr. klasické médiá a odborníci, no pomoc pri robení osvety sa polícii uprieť nedá.

Polícia tiež pripomína, že hoaxy, ktoré u nás vlani zachytila, sa vo veľkej miere týkali najmä koronavírusu. „Hlavnou dezinformačnou témou v Slovenskej republike je druhý rok po sebe ochorenie COVID-19. Pestrosť šírených hoaxov v súvislosti s touto témou sa v porovnaní s predošlým rokom zvýšila,“ konštatuje.

Väčšinou sa podľa nej bez dôkazov šírili naratívy, že „očkovanie je škodlivé, neúčinné, zbytočné alebo zdravie a život ohrozujúce, že situácia s pandémiou nie je vážna a štátne inštitúcie preháňajú alebo, že pandémia je tajným plánom mocných na ovládnutie alebo vyhubenie ľudstva,“ cituje pracovníkov agentúra SITA.

Polícia tiež tvrdí, že dezinformácie spôsobili v roku 2021 aj smrť osôb, ktorých počet nie je možné presne ustanoviť. Myslí zrejme tých, ktorí vďaka nepravdivým informáciám na internete očkovanie odmietli, alebo s ním váhali a patrili do rizikovej kategórie osôb. Je zrejmé, že veľkej časti z nich mohlo očkovanie pomôcť. „V jednom z prípadov bol dosiahnutý extrémny bod, keď nezaočkovaný pacient v kritickom stave pred napojením na pľúcnu ventiláciu výhražne prikazoval zdravotníkom, že si neželá byť očkovaný, pričom o niekoľko dní zomrel,“ dodala polícia.

Padali trestné oznámenia, aj strašenie bez následkov

Fontech v staršom rozhovore z roku 2020 priblížil, ako práca oddelenia stojaceho za stránkou Hoaxy a podvody – Polícia SR funguje.

NEPREHLIADNI:
Polícia bojuje proti dezinformáciám cez FB už 2 roky. Ako funguje stránka, aký trest hrozí za šírenie a môže vyvrátiť aj hoax od politika?

Za posledný rok polícia vzniesla niekoľko trestných oznámení. Hneď na začiatku roka to bolo napr. to na web Bádateľ.

Keďže však na Slovensku chýba legislatíva, ktorá by za dezinformácie umožňovala ukladať pokuty alebo trest odňatia slobody, hoci napr. ministerka spravodlivosti takúto snahu pomerne mohutne vynakladá, vo viacerých prípadoch bola jediným trestom pre dezinformátorov návšteva polície u nich doma.

Ani v prípade hlasovej nahrávky šíriacej sa WhatsAppom, ani v prípade týchto komentárov na Facebooku však žiadne iné páky, než len krátke zastrašenie týchto osôb (a im podobných zdieľaním týchto príbehov) policajti nemali. Otázkou teda stále zostáva, ako a či vôbec konšpirátorov stíhať. Aktuálne to bez zmeny zákona nepôjde, odborníci však pripomínajú aj to, že k dôvodom, prečo sa dezinformácie tak rýchlo šíria, dnes patria aj neregulované sociálne siete či nekvalitné vzdelávanie.