V správe boli použité materiály TASR.

V Bruseli sa stretlo viac ako dvesto spoločností a organizácií, ktoré predstavili konkrétny plán transformácie. Pod hlavičkou Aliancia pre letectvo s nulovými emisiami vznikol dokument, ktorý počíta s nasadením približne 20 tisíc lietadiel s elektrickým, vodíkovým alebo hybridným pohonom do roku 2050.

Začne to menšími lietadlami

Platformu vytvorila Európska komisia v roku 2022 a postupne do nej vstúpili kľúčoví hráči celého leteckého ekosystému. Plán naznačuje, že viac ako polovica nových lietadiel, ktoré vstúpia na európsky trh v nasledujúcich dvoch desaťročiach, už nebude závislá od fosílnych palív.

Zmena sa začne pri menších strojoch, kde technologické obmedzenia nie sú také výrazné. Pri väčších lietadlách s kapacitou nad 90 miest sa situácia komplikuje. Práve tieto stroje dnes zabezpečujú veľkú časť vnútroeurópskej dopravy a zároveň produkujú najviac emisií. Alternatívne pohony sa pri nich podľa dokumentu presadia až po roku 2040.

Aj keď sa prvé komerčné lety s novými typmi pohonov očakávajú už v horizonte piatich rokov, realita vývoja lietadiel zostáva nekompromisná. Certifikácia nových typov potrvá osem až desať rokov, čo výrazne spomaľuje nasadzovanie technológií do praxe.

Do projektu sa zapojili výrobcovia ako Airbus, Rolls-Royce či Safran, ale aj letecké spoločnosti vrátane easyJet alebo Air France-KLM. Nechýbajú ani energetické firmy ako Engie či Air Liquide a regulačné organizácie vrátane EASA a Eurocontrol.

Transformácia letectva sa neodohráva len na technologickej úrovni. Európska komisia ju spája aj s geopolitikou a energetickou bezpečnosťou. Podľa komisára Andrius Kubilius by prechod na elektrinu a vodík znížil závislosť od dovozu fosílnych palív z nestabilných regiónov.

Elektrické lietadlo spoločnosti Heart Aerospace
Heart Aerospace

Upozornil na dáta Medzinárodná energetická agentúra, podľa ktorých by Európa mala v prípade narušenia dodávok k dispozícii zásoby leteckého paliva len na niekoľko týždňov.

Do hry vstupuje aj vojenský rozmer. Elektrické systémy majú nižšiu hlučnosť a menšiu infračervenú stopu, čo znižuje ich odhaliteľnosť. Kubilius naznačil, že podobné technológie môžu zmeniť logistiku priamo v konfliktných zónach, kde by sa energia vyrábala lokálne bez závislosti od dodávateľských reťazcov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP