Ceny fosílnych palív od začiatku tohto roka výrazne stúpli a motoristi tak musia za plnú nádrž zaplatiť výrazne viac. V budúcnosti však môže cena za liter nafty alebo benzínu atakovať ešte vyššie hranice.

Európska únia totiž pripravuje revíziu smernice o zdaňovaní energie, ktorá môže zaviesť okrem spotrebnej dane a DPH aj novú ekologickú daň, podotkla v reportáži TV Markíza. Doterajšia smernica z roku 2003 podľa návrhu nereflektuje zmeny v priebehu rokov a klimatické ciele, ktoré si EÚ stanovila.

Ďalší poplatok za energie a palivá by sa tak neodvíjal od objemu, ale od obsahu energie vyjadrenej v eurách za GJ (gigajouloch). Zvýšením cien energií a palív chce Únia v revidovanej smernici dosiahnuť svoje ekologické ciele a väčšie využitie environmentálne vyhovujúcich zdrojov.

Ceny palív stúpajú, pri „nezelených“ budú ešte viac

Informácie k revízii smernice o zdaňovaní energie priniesla EÚ na stôl ešte v júli tohto roka, no doteraz zatiaľ neboli stanovené jednoznačné zmeny, ktoré budú mať v budúcnosti dopad aj na vývoj cien benzínu a nafty. Tie na Slovensku rástli od začiatku roka. Ešte v januári sa liter nafty predával priemerne za 1,083 eur, zatiaľ čo liter 95 oktánového benzínu stál 1,227 eur.

TASR - Pavol Ďurčo

V priebehu roka sa však ceny vyšvihli až na 1,395 eur za liter nafty v októbri a 1,499 eur za liter 95 oktánového benzínu. Rástli pritom aj ceny alternatívnych palív ako LPG a CNG, ktoré stúpli o 21 centov od začiatku roka pri LPG a o 29 centov za liter pri CNG. Samotné ceny pritom obsahujú aj spotrebnú daň 0,514 € za liter benzínu, 0,368 € za liter nafty a DPH vo výške 20 %.

Loading...

Loading…

Podľa návrhu revízie zastaralej smernice však momentálne pri palivách neexistuje prepojenie medzi minimálnou sadzbou dane a ich energetickou hodnotou alebo environmentálnym vplyvom. Aktualizácia smernice by sa preto podľa návrhu mala sústrediť na dve hlavné oblasti.

V prvej chce EÚ stanoviť novú štruktúru daňových sadzieb za palivá podľa ich energetickej hodnoty a environmentálneho dopadu a v druhej rozšíriť zdaniteľné druhy energií, pričom odstráni niektoré doterajšie výnimky.

Medzi nimi bola napríklad výnimka zo zdaňovania energií v leteckej a námornej doprave. Zároveň by ale smernica mala zohľadňovať aj ďalšie druhy palív, napríklad vodík.

Reforma smernice môže hrať v prospech elektromobilov

Predošlé minimálne sadzby dane boli pritom stanovené ešte v roku 2003 a od tej doby sa nemenili. Navrhované minimálne sadzby by sa mali po novom prispôsobiť tak, aby reflektovali aktuálne ceny a boli automaticky upravované každý rok, podľa údajov Eurostatu o spotrebiteľských cenách.

Pôvodne boli minimálne sadzby určované podľa objemu palív a nebrali do úvahy environmentálny dopad. To malo potom za následok, že také uhlie, ktoré je najznečisťujúcejším zdrojom energie, bolo zdaňované menej ako fosílne palivá v mnohých krajinách.

NEPREHLIADNI
Benzín aj nafta výrazne zdražejú. Ekologické ciele EÚ môžu mať za následok cenovú „šikanu“ spaľovákov

Nové minimálne sadzby budú po novom vyjadrenie v jednotke EUR/GJ, čo umožní priame porovnanie medzi menej a viac znečisťujúcimi zdrojmi energie a palivami, no taktiež medzi novými spôsobmi využitia elektriny napríklad v elektromobiloch alebo tepelných čerpadlách pri vykurovaní.

Návrh zároveň odstráni rozdielnu výšku sadzby pre komerčne a nekomerčne využívané palivá. Kvôli tomu by mohla byť nižšia sadzba stále uplatňovaná napríklad pre pohonné hmoty využívané v poľnohospodárstve či lesníctve.

Najvyššia sadzba čaká „špinavé“ fosílne palivá

Podľa tohto návrhu by mali byť diesel, benzín a ďalšie konvenčné fosílne palivá, zasiahnuté najvyššou minimálnou sadzbou 10,75 eur/GJ pri využití v motoroch a 0,9 eur/GJ pri využití na vykurovanie. Táto sadzba má slúžiť aj ako referenčná pre všetky ostatné kategórie.

V tej ďalšej sa návrh zameriava na zemný plyn, LPG, neobnoviteľné palivá a palivá, ktoré nemajú biologický základ, no môžu v krátkodobom horizonte podporiť dekarbonizáciu a „eko“ plány EÚ.

Pre túto kategóriu palív by sa tak mala po dobu 10 rokov uplatňovať 2/3 sadzba (v porovnaní so sadzbou za fosílne palivá vyššie), ktorá by mohla dosahovať 7,17 eur/GJ pri využití v motoroch a 0,6 eur/GJ pri využití na vykurovanie.

SITA

Smernica ďalej uvádza navrhovanú sadzbu pre udržateľné palivá, ktoré môžu podporiť proces dekarbonizácie. Na nich sa bude uplatňovať polovičná výška minimálnej sadzby v porovnaní s fosílnymi palivami ako benzín a nafta, pričom by mohla dosahovať pri využití v motoroch 5,38 eur/GJ a pri vykurovaní 0,45 eur/GJ.

Najnižšia sadzba by sa potom uplatnila pri elektrickej energii, u ktorej by bola po dobu 10 rokov stanovená na 0,15 eur/GJ, bez ohľadu na spôsob využitia. Platilo by to teda aj pri výrobe biopalív, bioplynu, obnoviteľných palív a z rovnakej sadzby by mohla ťažiť aj výroba vodíka.

Takáto nízka sadzba by mohla pomôcť EÚ v prechode na čistejšie zdroje energie, k dosiahnutiu Európskeho zeleného dohovoru a vo výsledku aj k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Karta sa tentokrát obracia v prospech EÚ

Zvyšovanie minimálnych sadzieb však bude mať výrazný dopad na ceny palív. Momentálne ale nie je presne známe, ako veľmi by mohla zmena v smernici ovplyvniť zdražovanie benzínu, nafty alebo ďalších pohonných látok.

Otázne je aj to, či takýto návrh vôbec prejde. Predošlý pokus o reformu bol totižto v rokoch 2011 až 2015 zablokovaný rôznymi konglomerátmi z lodného, automobilového a banského priemyslu.

Rovnako aj teraz je teda možné predpokladať výraznú kritiku zo strany odporcov návrhu. Avšak, jedným z najsilnejších argumentov Komisie, ktorá túto reformu predstavila, môže byť zníženie vládnych príjmov z daní za energie, ktoré by mohli už do roku 2035 so stále väčšou adopciou elektromobility klesnú až na tretinu.

Práve reforma smernice o zdaňovaní energie má predstavovať riešenie pre udržanie stabilných daňových príjmov za energie na najbližšiu dekádu. Tentokrát by tak reformu mohlo podporiť viac členských štátov.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú