Mars je aj napriek svojmu nehostinnému prostrediu najväčším adeptom na kolonizáciu vesmíru, a nielen to. Červenú planétu označovanú častokrát aj ako „dvojča Zeme“ mnoho odborníkov klasifikuje, ako druhú najobývateľnejšiu planétu slnečnej sústavy. Hoci medzi Zemou a Marsom môžeme nájsť mnoho odlišností, existujú aj podobnosti, ktoré nás určitým spôsobom spájajú.

Najnovšie do nich môžeme zaradiť aj klimatické podmienky, ktoré na Marse panovali pred niekoľkými miliardami rokov a až nápadne pripomínali podmienky, aké v súčasnosti panujú na jednom ostrovnom štáte na Zemi, o téme informoval portál UniverseToday.

Mars je stredobodom pozornosti

Červená planéta je stredobodom pozornosti mnohých vedcov, ale i nadšených amatérskych astronómov, či fanúšikov astronómie už dlhšiu dobu. Vodu na mlyn priliali aj nedávne štúdie, ktoré vysoko v atmosfére Marsu objavili vodu, detegovali tri jazerá s kvapalnou vodou či odhalili najlepšie miesto pre život na tejto planéte.

NASA/JPL

Azda o najväčší rozruch sa však minulý rok postaral rover Curiosity, ktorý objavil vo vysušenom kráteri Gale na Marse organické molekuly a ako sa v marci ukázalo, pravdepodobne sa jednalo o molekuly biologického charakteru. Radosť z objavu však o pár mesiacov pokazili vedecké simulácie naznačujúce, že  dôkazy o minulom biologickom živote na červenej planéte môžu byť navždy zničené kyslými tekutinami, ktoré kedysi tiekli na jeho povrchu.

150 km veľký impaktný kráter Gale, ktorý vznikol pred 3,5 až 3,8 miliardami rokov, je cieľom robotickej prieskumnej sondy NASA Curiosity. Tá do krátera úspešne pristála ešte v roku 2012 a od tej doby priniesla ľudstvu množstvo cenných informácií.

Výsledky štúdie prekvapili aj samotných vedcov

Na údajoch zozbieraných roverom Curiosity o chemických a fyzikálnych stavoch hornín, ktoré sa tvorili za prítomnosti vody tzv. „mudstones“ (jemnozrnná usadená hornina, ktorej pôvodnými zložkami boli íly, alebo bahno) a ich porovnaní s horninami na Zemi, sa zakladá aj nová štúdia publikovaná v žurnále Journal of Geophysical Research, ktorá naznačuje, že Zem a Mars majú viac spoločného, ako sa na prvý pohľad zdá.

Presnejšie vedci porovnávali súbor fyzikálno-chemických informácií o sedimentoch nachádzajúcich sa v kráteri Gale so sedimentmi nachádzajúcimi sa na Zemi. Vďaka tomuto porovnaniu boli autori štúdie schopní odhadnúť, aké klimatické podmienky panovali na Marse v čase, kedy sa v Gale ešte stále nachádzalo jazero.

Hoci existujú dôkazy, že kráter kedysi obsahoval jazero, klimatické podmienky, ktoré viedli k jeho vzniku, sú stále predmetom odbornej diskusie. Zatiaľ čo niektorí odborníci tvrdia, že Mars bol pred vyše 3 miliardami rokov teplým a mokrým miestom plným riek a jazier, iní sa domnievajú, že na červenej planéte prevládali mrazivé podmienky a všade prítomný sneh a ľad, píše web ScienceDaily.

ESO/M. Kornmesser: Názory o prítomnosti povrchovej vody na Marse sa medzi vedcami líšia

Nová štúdia však naznačuje, že zrejme ani jeden z týchto klimatických scenárov nie je celkom pravdivý. Výsledky porovnania sedimentárnych hornín totiž naznačujú, že hoci starodávny Mars bol chladným miestom, bol dostatočne teplý, aby podporoval existenciu tekutej vody.

K dosiahnutiu výsledkov dopomohli aj bazalty, čo sú tmavosivé horniny sopečného pôvodu nachádzajúce sa na Zemi od Antarktídy až po Havaj. Prečo práve bazalty? Jednoducho preto, lebo na základe astronomických pozorovaní a prieskumu niekoľkých desiatok meteoritov existuje predpoklad, že povrch Marsu je prevažne tvorený z tejto horniny.

Na dosiahnutie výsledkov bola použitá komparatívna analýza pomocou štandardného geologického nástroja známeho ako chemický index zmeny (CIA – chemical index of alteration). CIA umožňuje geológom odvodiť minulé klimatické podmienky z chemického a fyzikálneho zvetrávania skúmaných vzoriek.

Zvetrávanie je súbor fyzikálno-chemických procesov, pri ktorých dochádza k rozrušovaniu pevných horninových celkov na malé úlomky. Rýchlosť a intenzita zvetrávania závisí od viacerých faktorov, pri ktorých zohráva dôležitú úlohu aj podnebie, či voda.

Metóda teda vedcom poskytla dostatok informácií na to, aby boli schopní určiť, že sedimenty z krátera Gale sa svojim spôsobom najviac podobajú na sedimenty nájdené v dnešných islandských riekach a jazerách.

Okrem toho výsledky naznačujú, že podnebie na Marse sa v tomto období menilo z antarktických podmienok na trochu viac islandské, čo skrátka znamená, že v čase pred zhruba 3 miliardami rokov panovali na Marse približne také klimatické podmienky, aké môžeme dnes vidieť na Islande.