Čína opäť predbehla celý svet. Ovláda energetickú zbraň 21. storočia

Globálny energetický trh zažíva jeden z najdynamickejších momentov posledných rokov a jeho epicentrum sa momentálne presúva do Číny. Najnovšie dáta analytického think-tanku Ember, na ktoré upozornil Electrek, totiž ukazujú, že ázijská veľmoc v marci 2026 exportovala rekordných 68 gigawattov solárnych technológií. Pre porovnanie 68 GW zodpovedá zhruba 60 až 70 veľkým jadrovým blokom.

Ide o historicky najvyššie číslo, ktoré zároveň predstavuje dvojnásobok februárových objemov a o takmer polovicu viac než doterajšie maximum z augusta 2025.

Aby sme si rozsah tejto expanzie vedeli lepšie predstaviť, ide o objem porovnateľný s celkovou inštalovanou solárnou kapacitou Španielska. Čínske fabriky tak v priebehu jediného mesiaca vyprodukovali a vyexportovali ekvivalent celoročného budovania solárnej infraštruktúry jednej z najväčších európskych ekonomík.

Za týmto prudkým rastom stojí kombinácia geopolitických aj ekonomických faktorov. Kľúčovým impulzom je aktuálne napätie na Blízkom východe, konkrétne konflikt medzi Spojené štáty americké, Izrael a Irán, ktorý výrazne rozkolísal globálne dodávky ropy a zemného plynu.

Uzavretie strategického Hormuzský prieliv narušilo približne pätinu svetových tokov energetických surovín, čo okamžite vystrelilo ceny komodít nahor.

Dôsledok je jasný. Krajiny po celom svete začali urýchlene hľadať alternatívy k fosílnym palivám. Solárna energia sa pritom ukazuje ako najrýchlejšie dostupné riešenie, čo potvrdzuje aj fakt, že až 50 štátov zaznamenalo v marci historicky najvyšší dovoz čínskych solárnych technológií, pričom ďalších 60 dosiahlo minimálne polročné maximá.

Afrika a Ázia ťahajú dopyt, Európa nezaostáva

Najvýraznejší rast dopytu prichádza z regiónov, ktoré sú najcitlivejšie na výkyvy cien fosílnych palív. Afrika zvýšila importy o masívnych 176 % na 10 GW, zatiaľ čo Ázia ich zdvojnásobila na 39 GW. Spoločne tieto dva regióny tvorili približne tri štvrtiny celkového nárastu exportov z Číny.

Na úrovni jednotlivých krajín ide o ešte dramatickejšie skoky. India zvýšila dovoz o 141 %, Malajzia dokonca o 384 % a Laos o 108 %. V Afrike zaujali najmä Nigéria, Keňa a Etiópia, ktoré po prvýkrát prekročili hranicu jedného gigawattu mesačných importov.

Zvýšený dopyt však neobchádza ani vyspelé trhy. Japonsko, Austrália či Európska únia taktiež hlásia rekordné objemy dovozu. Výnimkou zostáva Blízky východ, kde obchodné toky komplikujú logistické problémy spôsobené uzavretím kľúčových námorných trás.

Flickr

Významnú rolu zohral aj krátkodobý faktor, a to očakávaná úprava čínskych exportných daňových úľav od 1. apríla, ktorá de facto zvýšila ceny solárnych panelov o približne 9 %. Mnohé krajiny preto urýchlili nákupy ešte pred zavedením nových pravidiel.

Mení sa aj štruktúra exportu

Zaujímavý posun nastáva v samotnej skladbe exportovaných technológií. Kým v minulosti dominovali hotové solárne panely, dnes čoraz väčší podiel tvoria solárne články a wafery. Tento trend súvisí s rastúcou snahou krajín budovať vlastné montážne kapacity a znižovať závislosť od finálnych importov.

V marci export panelov vzrástol o 91 % na 32 GW, no články a wafery poskočili ešte výraznejšie – o 108 % na 36 GW. Tento segment tak už prekonáva samotné panely, čo naznačuje hlbšiu transformáciu globálneho dodávateľského reťazca.

Unsplash

Poistka proti krízam

Solárna energia však nie je jediným segmentom, ktorý ťaží z aktuálnej situácie. Spolu s batériami a elektromobilmi tvorí jadro čínskeho exportného boomu v oblasti čistých technológií. Podľa dát Ember tieto tri segmenty v marci 2026 medziročne vzrástli o 70 % a medzimesačne o 38 %.

Samotné batérie dosiahli exportnú hodnotu 10 miliárd dolárov, čo predstavuje 44-percentný nárast oproti februáru. Silný dopyt evidujú najmä trhy ako Európa, Austrália či India, kde rastú investície do energetických úložísk.

Celkový obraz pritom naznačuje oveľa zásadnejšiu zmenu. Podľa správy Global Electricity Review 2026 rekordný rast solárnej energie v roku 2025 nahradil výrobu elektriny z plynu v objeme porovnateľnom so všetkými LNG dodávkami prechádzajúcimi cez Hormuzský prieliv. Zároveň globálny vozový park elektromobilov znížil dopyt po rope o 1,8 milióna barelov denne, čo zodpovedá približne 13 % produkcie USA.

„Cenové šoky fosílnych palív urýchľujú transformáciu. Krajiny dovážajú solárnu energiu v rekordných objemoch a zároveň budujú vlastné výrobné kapacity, aby držali krok s rastúcim dopytom,“ komentuje situáciu analytik Euan Graham.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia