Keď rover Curiosity pred niekoľkými rokmi objavil vo vysušenom kráteri Gale na Marse skupinu organických molekúl, ktorá má pravdepodobne biologický pôvod, celý svet jasal nadšením. Najnovšie vedecké simulácie však odhalili, že dôkazy o minulom biologickom živote na červenej planéte môžu byť navždy zničené kyslými tekutinami, ktoré kedysi tiekli na jeho povrchu, informovala na svojich stránkach univerzita Cornell.

Kvantová revolúcia je tu. Prelomový experiment ukázal, ako bude vyzerať budúcnosť

Zrazu sa vyparila, nikto nevie kam. Nad zatmením Slnka sa udialo niečo zvláštne

Doteraz si ju nikto nevšimol. Vedci rekordne blízko Zeme objavili gigantickú čiernu dieru

Nájdeme na Marse organické zlúčeniny?

Po 9 rokoch od štartu misie a 8 rokoch od pristátia rovera Curiosity priletí ďalší oveľa sofistikovanejší rover Perseverance. Jeho hlavnou úlohou bude hľadať známky života a zbierať vzorky, ktoré sa neskôr dostanú späť na Zem.

Vedci z univerzity Cornell a španielského CAB (Centro de Astrobiología) však upozorňujú, že pôda na Marse pravdepodobne nebude obsahovať žiadne biologické stopy. Tím vedcov svoje tvrdenia odôvodnil v štúdii publikovanej žurnále Nature.

V rámci uvedenej štúdie vedci skúmali, či je možné, aby sa zachovali stopy organických zlúčenín v hline bohatej na železo, ktorá sa na Marse nachádza. Práve tá by mohla podľa mnohých odborníkov  obsahovať dôkazy o minulom živote na červenej planéte, informoval web Interestingengineering.

Vnútorná štruktúra hliny je usporiadaná do vrstiev, v ktorých sa za normálnych okolností dobre uchovávajú rôzne stopy biologického života, ako napríklad lipidy, peptidy, nukleové kyseliny alebo iné biopolyméry, vysvetľujú vedci.

„Vieme, že v minulosti na povrchu Marsu tiekli kyslé tekutiny, ktoré zmenili hlinu a jej schopnosť chrániť organické látky“ dodal spoluautor výskumu Alberto G. Fairén.

K čomu dospeli?

Z tohto dôvodu bolo potrebné overiť, či vzorky, ktoré  o 10 rokov odošle rover Perseverance na Zem, môžu obsahovať aspoň nejaké biologické stopy.

Vo svojej štúdii vedci v laboratórnych podmienkach simulovali podmienky na Marse, pričom sa snažili v hrude hliny, ktorá bola vystavený kyslím tekutinám, zachovať aminokyselinu nazývanú glycín. Glycín je podľa ich slov náchylný na degradáciu vďaka čomu ho pokladajú za ideálny prostriedok výskumu.

Následne tím vedcov spomínanú hrudu hliny naplnenú glycínom vystavil ultrafialovému žiareniu podobnému tomu na Marse a zistil, že dochádza k jej degradácii. Kyslé tekutiny, ktorým bola hlina  vystavená, totiž „vymazali“ medzivrstvový priestor hliny a zmenili ho na gélovitý oxid kremičitý.

Na základe uvedených zistení je možné sa domnievať, že nájsť organické zlúčeniny na Marse bude rover Perseverance extrémne náročná, ba možno až nemožná úloha.