Mars je aj napriek svojmu nehostinnému prostrediu najväčším adeptom na kolonizáciu vesmíru. Červená planéta, ktorá postupne strácala vodu, atmosféru a stala sa mrazivou mohla v minulosti pokojne oplývať prostredím vhodným pre život. Je možné, že život na Marse existuje doteraz?

Ak áno, pravdepodobne sa zachoval v lávových tuneloch, ktoré poskytujú svojim jedinečným prostredím vhodné útočisko pre život, alebo aspoň dôkaz mikrobiálneho života v minulosti.

Postoj k tejto problematike vyjadril Sid Perkinson v článku publikovanom v žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences, na ktorý upozornil portál Phys.

Lávový tunel je útvar nachádzajúci sa pod povrchom a je vytvorený tak, že povrch rýchlo tečúcej lávy sa ochladzuje a tvrdne, zatiaľ čo láva pod ním je naďalej tekutá. Láva pod stvrdnutým povrchom týmto spôsobom môže aj naďalej odtekať a zanechávať za sebou tunel, respektíve jaskyňu.

Prieskum lávových tunelov na Marse by mohol byť pre ľudstvo veľkým míľnikom, pretože steny týchto tunelov môžu obsahovať najrôznejšie dôkazy o minulosti planéty. Vedci doteraz zaevidovali viac než 1000 potencionálnych vstupov do lávových tunelov, ktoré čakajú na prieskum.

Vzhľadom na to, že tunely boli po celý čas chránené pred kozmickým žiarením a rôznymi ďalšími nepriaznivými vplyvmi, podľa Perkinsa by v mineráloch, ktoré sa vytvorili na stenách lávových tunelov mohli existovať stopy organických chemikálií, prípadne fosílne alebo mikrobiálne vlákna.

Zobraziť celú galériu (1)
NASA/Victor Tangermann

Otvory vedúce do útrob lávových tunelov na Marse boli nasnímané už v polovici 70. rokov. V tej dobe sa im však nevenovala príliš veľká pozornosť. V súčasnosti už ale existuje veľa teórií a hypotéz, ako by tieto tunely mohli slúžiť pri kolonizácii Marsu, ktorú majú v pláne napríklad Spojené arabské emiráty do roku 2117. Predpokladá sa, že tunely majú oveľa priaznivejšie podmienky, ako panujú na povrchu Marsu, kde priemerná teplota dosahuje mrazivých -56 °C.

Vzhľadom na to, že kolonizácia Marsu je ešte len hudbou budúcností a prieskum lávových tunelov je aj na Zemi veľmi riziková záležitosť, prieskumy by museli vykonávať špeciálne prispôsobené roboty určené presne na tieto účely. Zatiaľ najvhodnejším adeptom sa javí koncepcia robota, ktorú navrhla geologička Laura Kerber z Jet Propulsion Laboratory v Pasadene.

Robot dostal pomenovanie Moon Diver a je navrhnutý, aby sa bez problémov dokázal dostať aj stovky metrov pod povrch planéty. Robot je určený na skúmanie tunelov nachádzajúcich sa pod povrchom Mesiaca, avšak prieskum tunelov na Marse by mal zvládnuť rovnako dobre.

Moon Diver sa skladá z dvoch častí – z landeru a dvojkolesového roveru s názvom Axel. Lander je vybavený navijakom, pomocou ktorého by spustil do tunela rover Axel, ktorý tunel následne preskúma. Pri zostupne nie je nutné vŕtať žiadnu dieru ani vytvárať nájazdovú plošinu, čím sa vyhneme nemalým komplikáciám, s ktorými sa musia potýkať  vŕtacie sondy.

Axel má na svojich kolesách niesť viacero prístrojov určených na prieskum lávových tunelov, ako kamery, multispektrálný mikroskop a spektrometer, informoval portál Smithsonianmag.

O lávové tunely sa zajímajú vedci čoraz viac, nakoľko si uvedomujú, že pod povrchom by mohli byť astronauti chránení pred žiarením, škodlivými účinkami prachu a drastickými výkyvmi teploty medzi dňom a nocou. Predtým, ako sa však táto myšlienka môže realizovať, tunely musia byť dokonale preskúmané.

Podobne, ako je tomu aj na Zemi, lávové tunely na Marse dosahujú dĺžku niekoľko desiatok možno aj stoviek kilometrov. Jeden z najznámejších lávových tunelov na Zemi, Kazumura, sa nachádza na Havajských ostrovoch a s dĺžkou 65,5 kilometrov je zároveň aj najdlhším objaveným lávovým tunelom na našej planéte.

tunel na mesiaci
Zobraziť celú galériu (1)
Lávový Tunel / Pixabay

Najznámejší lávový tunel na Marse sa nachádza blízko rovníku v oblasti Tharsis. Lávový tunel je známy najmä vďaka fotografii, ktorú zosnímala sonda MRO (Mars Reconnaissance Orbiter) pomocou kamery HiRISE  (High Resolution Imaging Science Experiment) ešte v roku 2011. Sonda na snímke zachytila neobvyklú dieru na svahu štítovej sopky Pavonis Mons. Diera zachytená na snímke je pravdepodobne otvor do podzemného tunelu.

Analýza fotografie preukázala, že otvor má priemer 35 metrov, pričom tunel môže siahať minimálne 20 metrov pod povrch. Diera vznikla prepadnutím vrchnej časti lávového tunela, čo ju robí obzvlášť zaujímavou, nakoľko vnútro tunela je relatívne dobre chránené pred nehostinným povrchom Marsu a mohlo by poskytovať útočisko pre mikrobiálny život, informovala NASA.

Zobraziť celú galériu (1)
NASA, JPL, U. Arizona

Je vysoko pravdepodobné, že vďaka týmto výhodám, ktoré by tunely mohli poskytovať budúcim generáciám pri kolonizácii Marsu, sa otvory do podzemných lávových tunelov stanú v blízkej dobe hlavným cieľom medziplanetárnych prieskumov.

S tým ako sa misie na Mars neustále rozrastajú je to už asi len otázka času. Veď iba tento mesiac na Mars vysielajú svoje misie tri svetové veľmoci.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda