Molekuly nájdené na Marse sú biologického charakteru. Odhaľujú fascinujúce detaily

Rover Curiosity, o ktorom sa v poslednom čase výraznejšie hovorí, objavil pred niekoľkými rokmi na Marse organické molekuly. Nachádzali sa vo vysušenom marťanskom bahne v kráteri Gale, ktorý rover skúmal. Tento nález je však zaujímavý hlavne preto, že podľa vedcov má skupina organických molekúl pravdepodobne biologický pôvod, píše portál Science Alert.

Sú teda tieto organické molekuly dôkazom, že na Marse kedysi bol život? Nová štúdia vedcov z Washingtonskej univerzity a Berlínskeho technologického inštitútu sa viac prikláňa k možnosti organického vzniku zlúčenín.

Na základe analýzy vzorky potvrdili prítomnosť viacerých molekúl, medzi ktorými boli aj aromatické zlúčeniny s názvom tiofény. Tie sa na Zemi vyskytujú napríklad v rope a v uhlí, ktoré sú zložené z pravekých zvyškov organizmov rias a zooplanktónu.

NASA/JPL/University of Arizona

Tiofén je organická zlúčenina zložená z uhlíka, vodíka a síry. Zásadný rozdiel je však medzi dvomi spôsobmi jej vzniku. Keď nájdeme tiofény na Zemi, napríklad v uhlí alebo v rope, predpokladáme, že vznikli biologicky. Na Marse to však nie je také jednoduché. Tiofén sa totiž dokáže tvoriť aj pri fyzikálnych, nielen pri biologických procesoch.

Pri teplote na úrovni 120 °C nastáva termochemická redukcia síranu, pri ktorom síra reaguje s organickými uhľovodíkmi. Táto reakcia však môže byť abiotická, a preto na základe nájdených tiofénov nemôžeme s istotou potvrdiť, že na Marse nebol.

Na nášho červeného suseda sa tiofény mohli dostať aj pri páde meteoritu. To by však nebolo ani zďaleka také zaujímavé, ako fakt, že táto síra a aj uhľovodíky môžu byť biologického pôvodu. Práve to vedcov motivuje odhaliť spôsob, ako sa mohli tieto molekuly sformovať na Marse.

Keď bol Mars pred tromi miliardami rokov teplejším a vlhkejším miestom, boli na ňom neporovnateľne lepšie podmienky na život ako dnes. Je možné, že vtedy sa tam nachádzali viaceré kolónie baktérii, ktoré produkovali tiofény. Časom, keď sa voda z povrchu Marsu stratila, tiofény na ňom zostali až kým ich po rokoch rover Curiosity nevykopal z bahna.

NASA

Bohužiaľ, vzorka bola poškodená, keďže rover nemá na podrobnú detekciu organických vzoriek vhodné prístroje. Curiosity má na analýzu vzoriek techniku nazývanú pyrolýza, pri ktorej vzorky zohrieva na teplotu vyše ako 500 °C, a preto sa z nich veľa nedozvieme. Už v blízkej budúcnosti sa však dočkáme roverov, ktoré budú mať nástroje na neporovnateľne lepšiu analýzu vzoriek.

Ako informuje portál New Atlas, ESA na Mars už v júli tohto roka vyšle rover Rosalind Franklin, ktorý bude schopný zbierať a skúmať väčšie molekuly. Stroje na Marse však nikdy nedokážu zistiť to, čo dokážu ľudia.

„Myslím si, že skutočný dôkaz o prítomnosti života na Marse získame, až keď tam pošleme prvých ľudí,“ myslí si profesor Dirk Schulze‑Makuch. „Astronaut sa potom na vzorku pozrie cez mikroskop a možno uvidí pohybujúce sa mikróby.“ Štúdia bola pôvodne publikovaná v žurnále Astrobiology.

Čítajte viac z kategórie: Novinky