Keď astronómovia pomocou Hubblovho vesmírneho teleskopu objavili v roku 2018 temný vír na povrchu planéty Neptún, ani len netušili, aké prekvapenie im ešte táto pozorovaná tmavá škvrna pripraví.

Je všade okolo nás. Vedci po 70 rokoch konečne zmerali najzáhadnejší typ hmoty

Efektivitou preráža strop. NASA postavila revolučný motor

Stal sa zázrak. Legendárna sonda opäť prekvapivo komunikuje so Zemou

Objavenie temného víru

Ide o obrovský búrkový vír, ktorého rozloha presahuje šírku Atlantického oceánu. K zrodeniu víru došlo na severnej pologuli Neptúnu v roku 2018, pričom ďalšie pozorovania uskutočnené v roku 2019 naznačovali, že vír sa uberá smerom na juh k rovníku, do oblasti, kde všetky búrky zanikajú priamo pred našimi očami.

Hoci väčšina búrok na Neptúne pretrváva niekoľko rokov, zdá sa však, že táto môže byť úplne iná, o téme informovala NASA na svojom webe.

Na naše prekvapenie, pozorovania z augusta 2020 naznačujú, že búrkový vír sa znenazdajky prestal pohybovať smerom na juh a zamieril späť smerom na sever. Napriek tomu, že Hubblov teleskop pozoruje podobné búrky na Neptúne už cez 30 rokov, doposiaľ sme nikdy nezaregistrovali takéto zvláštné a nepredvídateľné atmosférické správanie.

Vo všetkých doterajších prípadoch tieto masívne búrky vždy smerovali k rovníku, kde dochádzalo k oslabovaniu Coriolisovej sily (sila prejavujúca sa v rotujúcich vzťažných sústavách), dôsledkom čoho bol úplný rozpad búrkového víru. Navzdory všetkým doterajším pozorovaniam a počítačovým simuláciám tento nový búrkový vír nikdy neprešiel až do tejto oblasti, ktorú vedci nazývajú „zóna smrti“.

„Bolo skutočne vzrušujúce vidieť tento jav, ktorý sa správal podľa očakávania a potom sa zrazu zastavil a vrátil späť“, uviedol vedec Michael H. Wong z Kalifornskej univerzity v Berkeley. „Bolo to prekvapujúce“,  dodal.

Z gigantickej búrky vznikol ďalší fragment

Okrem toho, neďaleko tejto gigantickej búrky bola spozorovaná aj ďalšia menšia búrka. Pozorovania naznačujú, že by mohlo ísť o akéhosi „príbuzného“ tohto veľkého búrkového víru, teda o fragment, ktorý sa od neho oddelil a zamieril úplne iným smerom.

„Z týchto pozorovaní sme nadšení, pretože tento menší tmavý fragment je potencionálnou časťou tmavej škvrny, ktorý vznikol jej narušením“, vyhlásil Wong. „Je to proces, ktorý sme doposiaľ nikdy nespozorovali. Videli sme, že niektoré tmavé škvrny zmiznú preč, ale nikdy sme nevideli ich narušenie a to aj napriek tomu, že to predpovedali počítačové simulácie“, dodal.

Pozorovaná veľká búrka má v súčasnosti priemer  7400 kilometrov a je celkovo štvrtou tmavou škvrnou v poradí, ktorú sme zaznamenali prostredníctvom Hubblovho vesmírneho teleskopu. Ďalšie dve tmavé škvrny objavil Voyager 2 pri svojom prelete v roku 1989.

Sondy Voyager nedávno dokonca odhalili nové detaily o hustote vesmíru za hranicou slnečnej sústavy.

Ako píše portál Space, pozorované búrky sú systémy vysokého tlaku, ktoré sa vďaka rotácii planéty otáčajú v smere hodinových ručičiek. Pre zaujímavosť, hurikány na Zemi sú systémy nízkeho tlaku, takže sa otáčajú v protismere hodinových ručičiek.

Spomínaná menšia búrka, respektíve tmavá škvrna, ktorá sa odtrhla od tej veľkej, dostala neoficiálne názov „dark spot jr.“ (tmavá škvrna junior). Napriek tomu, že je označovaná ako „malá“ alebo „menšia“, ide o poriadneho giganta s priemerom 6276 kilometrov. Hoci vedci stále nedokážu s istotou potvrdiť, že sa skutočne jedná o odtrhnutý fragment z väčšej búrky, domnievajú sa, že jej odtrhnutie by stačilo na to, aby sa väčšia búrka obrátila a zamierila späť na sever.

Ďalšou nejasnosťou okolo tejto škvrny je aj absencia jasných sprievodných oblakov, ktoré sa okolo nej v čase objavenia nachádzali. Podľa dostupných informácií, k zániku týchto oblakov došlo v momente, keď tento gigantický vír zastavil svoju púť smerom na juh k rovníku. Absencia oblakov by mohla vedcom poodhaliť kúsok z tajomstva o vzniku týchto tmavých škvŕn, ktorých pôvod je pre nás stále veľkou záhadou.