Kolonizácia Mesiaca sa postupne stáva veľmi reálnym cieľom. ESA v spolupráci so svetovou architektonickou a stavebnou firmou SOM zverejnila dizajn lunárnej architektúry a ukázali, ako si predstavujú kolóniu, informuje ESA.

Dizajn vyráža dych

Známa firma SOM na projekte pracovala od roku 2018, no až nedávno prešiel ich návrh podrobným prieskumom, ktorý vykonalo dizajnérske centrum Európskej vesmírnej agentúry. Počas tohto procesu vytkli niekoľko rôznych nedostatkov, avšak nenašli žiadne závažné chyby či skutočnosti, ktoré zvyčajne takéto projekty stopnú ako nereálne. Tieto budovy by sa teda mohli, po vyriešení ich nedostatkov, v dohľadnej budúcnosti skutočne ocitnúť na povrchu Mesiaca a podporovať nadchádzajúce misie, možno vrátane programu Artemis.

Vizualizácia interiéru obytného poschodia mesačnej budovy. Zdroj: SOM

Ako lokácie vhodné pre umiestnenie takéhoto obydlia boli zvolené póly Mesiaca, keďže v ich permanentne zatienených kráteroch možno nájsť vodu a iné prchavé látky. Firma sa nezaoberala distribúciou týchto surovín, avšak je zrejmé, že sú vhodné na priemyselné a vedecké účely, ako aj zásobovanie kolónie nutným materiálom.

Prvé obydlia sú navrhnuté ako viacúčelové, kým v budúcnosti, po vybudovaní základnej infraštruktúry, sa ich využitie stane oveľa špecifickejším – podobne ako pri budovách na Zemi.

Život na šedej púšti

Najmodernejšie transportné prostriedky nútené pristávať v bezpečnej vzdialenosti od obývanej kolónie budú pravidelne spestrovať tmavú oblohu nad šedivým horizontom lunárneho pólu. Ľudia na Mesiaci, či už turisti, alebo vedci a technici žijúci v obydliach s populačnou kapacitou štyroch osôb, môžu denne posúvať hranice nemožného a reálne všetkým ukázať, že sa naša civilizácia vydala jednou z tých lepších časových línií.

Vtáčia perspektíva možnej kolónie na povrchu Mesiaca. Zdroj: SOM

Firma SOM je pri dizajne takéhoto obydlia obmedzovaná veľmi zložitými podmienkami na povrchu Mesiaca, kde okrem silnej ionizujúcej radiácie prevláda špecifický prach. Ten sa s radosťou na všetko prichytáva a svojou jemnosťou spôsobuje problémy rôznym prístrojom.

Misie môžu trvať až 500 dní a takéto obydlie musí celý čas prežiť a zaručiť bezpečie pre kolonistov – ideálne oveľa dlhšie pre zabezpečenie možnosti opakovaného využitia budovy inými misiami.

Práve kvôli vysokej radiácii je však nutné znovu zvážiť dĺžky počiatočných misií, čo návrhu vytkla aj samotná ESA. V pôvodnom projekte sa nachádzala obytná sekcia takejto budovy na vyššom poschodí, od čoho však napokon kvôli zaisteniu lepšej ochrany pred radiáciou upustili a presunuli ju na prízemie. Tam sa má nachádzať aj systém podpory života, ktorý je pre ľudí to najdôležitejšie a bezdôvodne ho vystavovať radiácii by nebol ten najlepší nápad.

Takáto kolónia má napriek prekážkam obrovský potenciál a možnosť rozvoja a prínosu pre vedu a techniku tu na Zemi. Aj keď tienisté krátery na póloch Mesiaca skrývajú množstvo vody, podľa najnovších zistení sa voda nachádza tiež na miestach, kam pravidelne dopadajú slnečné lúče. Priemysel, výskum a turistika sa teda môžu od základnej kolónie rozvíjať aj na iných miestach a expandovať civilizáciu do zákutí.

Úloha pre SpaceX

Vzhľadom na vysokú hmotnosť takéhoto obydlia aj s kompletným vnútorným vybavením, ktorá presahuje 58 ton, je extrémne zúžená možnosť voľby možného transportného systému. Ostávajúcimi možnosťami je aj podľa ESA len obria raketa SLS, ktorej vývoj finišuje NASA a využíva mnohé technológie spoločné s niekdajším Raketoplánom alebo Starship, ktorý je v skorom štádiu rapídneho vývoja firmou SpaceX.

Takto má podľa SOM vyzerať pracovná a výskumná sekcia obydlia. Zdroj: SOM

Ak však firma Elona Muska s raketou Starship naďalej udrží tempo vývoja a uspeje, stane sa zrejme jasnou voľbou nielen vďaka schopnosti opakovanej použiteľnosti, ale tiež obrovskému nákladnému priestoru presahujúcemu 1000 m³.

Pri optimistickom scenári a vhodných ekonomických podmienkach by mohli na povrchu Mesiaca prebývať desiatky vedcov a turistov ešte do roku 2030.

Čítajte viac z kategórie: Novinky