Možno si už počul o tom, že Jupiterove mesiace sú vzhľadom na svoju vzdialenosť od Slnka oveľa teplejšie ako by mali byť. Táto vyššia teplota je spôsobená javom, ktorý sa nazýva slapové zahrievanie, no a práve to sa stalo predmetov štúdie publikovanej v Geophysical Research Letters, informoval portál Sciencedaily.

Nečakaný objav: Polárnu žiaru sme prvýkrát objavili aj na kométe

Takto sa vráti človek na Mesiac v roku 2024. NASA zverejnila detailný plán programu Artemis

Vedci spozorovali nový magnetoelektrický jav v látke, v ktorej nemal vôbec existovať

Jupiterove mesiace sú teplejšie než by mali byť

Až doposiaľ sa vedci domnievali, že „nadbytočné“ teplo vyžarujúce z mesiacov je spôsobené samotným Jupiterom, no najnovšia štúdia zameraná práve na túto problematiky tieto tvrdenia vyvracia.

Vedci z vesmírnej agentúry NASA totiž navrhujú, že väčšia teplota na Jupiterových mesiacoch je spôsobená vzájomnou interakciou medzi jednotlivými mesiacmi, upozornil web Sciencealert. Vo svojej štúdii totiž tím vedcov uvádza, že vzájomnou interakciou dokážu mesiace vyprodukovať viac tepla ako planéta, okolo ktorej obiehajú.

„Je to prekvapivé, pretože mesiace sú oveľa menšie ako Jupiter“ poznamenal planetárny vedec a hlavný autor štúdie, Hamish Hay.

Pochopenie toho, ako sa mesiace navzájom ovplyvňujú, zohráva dôležitú úlohu pri objasnení, ako vôbec vznikli Jupiterove mesiace. Jupiter má doposiaľ potvrdených 79 mesiacov, pričom tie sa rozdeľujú na niekoľko rozličných rodín.

Skúmali najväčšie Jupiterove mesiace

Vedci sa zamerali na štyri najväčšie Jupiterove mesiace, ktorými sú Io, Európa, Ganymedes a Kalisto. Tie sú podľa vedcov dostatočne horúce, aby hlboko pod svojim povrchom skrývali oceány plné vody a Io je dostatočne horúce na to, aby sa v jeho útrobách nachádzal magmatický oceán.

Či sa naozaj pod jeho povrchom nachádza magmatický oceán, definitívne bude môcť v prípade úspechu potvrdiť až misia Io Volcano Observer, ktorá je potencionálnym víťazom finančného grantu v rámci programu Discovery.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa pod povrchom týchto mesiacov naozaj skrývajú tekuté oceány, niečo musí brániť ich zamrznutiu.

Tým „niečím“ je podľa vedcov jav známy ako slapové zahrievanie, ktoré je spôsobené deformáciou astronomického telesa v dôsledku vzájomnej gravitačnej interakcie medzi jednotlivými telesami.

K čomu teda vedci dospeli?

Na slapové zahrievanie má vplyv aj rezonancia, na ktorej tieto mesiace „vibrujú“. Ide pritom o jav, ktorý sa odohráva všade tam, kde sa nachádza voda, teda aj na Zemi. Prirodzená frekvencia každého mesiaca závisí tiež od hĺbky jeho oceánu.

„Rezonancia vytvára väčšie množstvo tepla.“ uviedol Hamish Hay „V zásade platí, že ak zatlačíte na akýkoľvek objekt alebo systém a pustíte ho, bude sa kolísať na svojej vlastnej prirodzenej frekvencii“ dodal.

Vedci pri výpočtoch týchto prirodzených frekvencií zistili, že tieto rezonancie nezodpovedajú veľkosti slapových javov vytvorených planétou Jupiter, respektíve Jupiter samotný nedokáže vytvoriť slapy so správnou frekvenciou, pretože oceány pod povrchom mesiacov sú až príliš veľké.

„Keď slapové sily pôsobia na globálny oceán, vytvárajú na jeho povrchu vlnu, ktorá sa šíri okolo rovníka s určitou frekvenciou“, poznamenal Hamish Hay. Až keď vedci do svojich výpočtov zakomponovali gravitačné sily z Jupiterových mesiacov, začali pozorovať slapové sily zodpovedajúce prirodzeným frekvenciám mesiacov.

Slapy alebo slapové javy predstavujú periodické zmeny rozloženia hmoty astronomického telesa a pôsobia na celý mesiac, čím sa vytvára trenie, ktoré spôsobuje jeho zahrievanie.

Vedci si myslia, že toto slapové zahrievanie môže byť dostatočne veľké, aby došlo k rozpusteniu ľadu a hornín vo vnútri mesiacov, čo by znamenalo, že niektoré Jupiterove mesiaca majú skutočne pod svojim povrchom tekuté oceány.