Slovenské dezinformácie neutíchajú, naopak, s druhou vlnou pandémie naberajú na sile. Sociálne siete sú plné dezinformačných statusov a hoaxov, ktoré zavádzajú ľudí nepravdivými alebo vymyslenými informáciami. Do boja proti hoaxerom a dezinformátorom sa pritom nezapája už len polícia, ale aj ministerstvá a svoje zbrane vytasila konečne aj najväčšia sociálna sieť – Facebook.

Platforma Marka Zuckerberga sa stala monopolom svojho segmentu, ktorý má ďalekosiahly dopad na náš každodenný život. Ide totiž o jeden z najrýchlejších komunikačných kanálov súčasnosti, ktorým sa informácie šíria bleskovo. Bohužiaľ sa v posledných mesiacoch a rokoch stretávame so stále väčším množstvom dezinformácií, hoaxov a konšpirácií, ktorým Slováci veria čoraz častejšie.

Niektorí Slováci vo veľkom zdieľajú hoaxy a konšpirácie

Stovky či tisíce lajkov a zdieľaní sú dôkazom toho, že národ slovenský bojkotuje zdravý rozum a verí neovereným faktom a informáciám, ktoré môžu mať počas stále aktuálnej pandémie veľký dopad aj na zdravie ľudí. Zdieľanie dezinformačných článkov v súvislosti so zdravým a (ne)nosením rúšok, či budovaním imunity podľa odporúčaní pochybných webov môže mať neblahý dopad.

„Policajný zbor považuje dezinformácie šírené v súvislosti s koronavírusom za nebezpečný nástroj, ktorý má potenciál negatívne až fatálne ovplyvniť životy obyvateľov,“ vyjadrila sa pre FonTech.sk hovorkyňa Prezídia PZ SR, pplk. Ing. Denisa Bárdyová.

Práve šírenie dezinformácií v čase druhej vlny pandémie má veľký vplyv aj na samotnú spoločnosť. Zabrániť šíreniu takýchto správ je aj napriek moderným technológiám či zákonom stále zložité, niekedy takmer nemožné.

Statusy so zdravotnými odporúčaniami typu „kamarátkina sesternica hovorila bratovi, ktorý povedal kolegyni a tá mi hovorila, že…“ by mali byť už spravidla považované za klebetu, nie za relevantnú informáciu, ktorou sa budú ľudia riadiť v čase pandémie a budú bojkotovať snahu zdravotníckych inštitúcií v boji s koronavírusom.

S dezinformáciami aktívne bojuje aj polícia a ministerstvá

O vyjadrenie sme v tomto smere požiadali aj policajný zbor, ktorý sa začal z dôvodu šíriacich sa dezinformácií tejto oblasti venovať. Na hoaxy a dezinformácie pravidelne a s veľkým úspechom upozorňuje polícia už takmer 2 roky najmä na FB stránke Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá má vyše 76 000 fanúšikov.

Polícia našu redakciu informovala, že od vypuknutia prvej vlny koronavírusu vyvrátila už vyše 100 hoaxov len na túto tému. Ďalšie desiatky dezinformácií boli potom vyvrátené v súvislosti s inými témami ako sú napríklad 5G siete. Denne sa pritom polícia na spomínanej facebookovej stránke stretáva s desiatkami podnetov.

„Policajný zbor v rámci plnenia svojich úloh vyplývajúcich zo zákona vykonáva aj odhaľovanie trestných činov a priestupkov páchaných vo virtuálnom prostredí/na internete a vykonáva úkony smerujúce k zisteniu ich páchateľov.

Po zistení obsahu, ktorý môže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu alebo priestupku policajti postupujú v zmysle zásady oficiality tak, aby bol každý trestný čin riadne vyšetrený a priestupok objasnený.

V prípade naplnenia skutkovej podstaty trestného činu sa ich šíriteľmi bude zaoberať kriminálna polícia. Najúčinnejšou radou ako rozlíšiť skutočnú informáciu od dezinformácie je počúvať rady odborníkov – lekárov,“ dodala hovorkyňa policajného prezídia pre redakciu FonTech.sk.

Polícia sa pri overovaní faktov a vyvracaní dezinformačných statusov obracia na viaceré kompetentné inštitúcie, aby mohla ľuďom na Facebooku šíriace sa hoaxy a dezinformácie podať s pravdivými faktami.

„Aktuálne monitorujeme sociálne siete, prijímame podnety od širokej verejnosti, a hlavne v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR poskytujeme občanom vyjadrenia k jednotlivým novým dezinformáciám, vrátane nosenia rúšok.

Po komunikačnej stránke zostávame naďalej v kontakte s Ministerstvom zdravotníctva SR, prinášame nápady nielen na reakcie na zverejnené hoaxy, ale proaktívne aj príspevky s edukatívnym charakterom, a taktiež budeme získané poznatky posielať kriminálnej polícii na ďalšie riešenie,“ pokračovala vo vyjadrení pre FonTech.sk hovorkyňa policajného prezídia SR.

Užitočné odkazy s overenými informáciami, ktoré odporúča Ministerstvo vnútra SR:

Šírenie dezinformácií dokáže byť aj trestné. Polícia rieši viacero prípadov

Nanešťastie nie je niekedy dostatočná ani snaha polície racionálne objasniť a vysvetliť ľuďom šíriace sa statusy. Mimo iného spolupracuje polícia aj so sociálnou sieťou Facebook. Polícii sa však osvedčilo, že v prípade šírenia dezinformácie konkrétnou osobou býva často status stiahnutý po zverejnení profilu alebo mena človeka, ktorý s dezinformáciou prišiel.

V prípade aktuálnej pandémie však má polícia pri dezinformáciách o koronavíruse a rúškach zviazané ruky. Podľa slov hovorkyne Prezídia PZ SR nie je šírenie hoaxu podstatou trestného činu. Takéto konanie nie je definované v zákone, rovnako ako nabádanie na nenosenie rúšok.

Trestnoprávne konanie by však bolo možné v prípade osoby šíriacej COVID-19. To platí aj pre ľudí nakazených koronavírusom, ktorí porušili karanténu, alebo nariadené opatrenia.

Stíhané však môžu byť osoby, ktoré porušia nariadenia štátu počas krízovej situácie, teda aktuálne v núdzovom stave. Navyše, odporcovia rúšok musia počítať aj s možnosťou pokutovania.

„V prípade fyzických osôb, ktoré porušujú nariadenú povinnosť nosiť rúško alebo iný vhodný prostriedok na prekrytie nosa a úst na určených miestach, ide o spáchanie priestupku na úseku verejného zdravotníctva  a za to je možné uložiť pokutu do 1659 €,  v blokovom konaní môže uložiť pokuta do 1000 €,“ doplnila Bárdyová.

Polícia však potvrdzuje, že eviduje aj trestné oznámenia „v súvislosti so šírením nepravdivých správ ohľadne nákazlivého ochorenia COVID-19 prostredníctvom elektronických sietí„. Konkrétne prípady ale hovorkyňa policajného prezídia neuviedla, no redakciu FonTech.sk informovala, že „vo veci týchto trestných oznámení sú vedené konania pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy podľa § 361 Trestného zákona„.

Proti dezinformátorom a hoaxerom bojuje aj Facebook

Nie je to však len polícia, kto bojuje s dezinformáciami. Ako sme už spomínali vyššie, s rukou zákona spolupracujú aj ministerstvá a ďalšie inštitúcie, ktoré taktiež pomáhajú v boji proti hoaxerom a dezinformátorom.

Dokonalým dôkazom toho je Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré podalo žalobu na jeden z najväčších konšpiračných webov na Slovensku – Bádateľ.net. Bližšie sme sa tejto téme venovali v samostatnom článku.

Okrem toho sa však na svojej platforme snaží robiť poriadok aj samotný Facebook, ktorý využíva dostupné prostriedky k tomu, aby zamedzil alebo minimalizovať šírenie dezinformačných a konšpiračných správ či hoaxov.

Na zdieľanie takýchto statusov dopláca aj konšpiračný web Zem a Vek, ktorému sociálna sieť zrušila šírenie statusov a obmedzila ich dosah, aby znížila zdieľanie článkov medzi ľuďmi. Viac detailov nájdeš v tomto článku.

Polícii ale môžu pomôcť aj Slováci nahlasovaním dezinformačných správ priamo na Facebooku. Platforma však uvádza, že obsah môže odstrániť aj v prípade používateľov, ktorí podporujú takýchto konšpirátorov a zdieľajú ich príspevky. Týmto spôsobom sa snaží čo najviac obmedziť šírenie problémového obsahu, ktorý porušuje stanovené normy komunity.

Ako môžeš nahlásiť dezinformáciu, hoax alebo konšpiračný príspevok na Facebooku:

  • Pri príspevku kliknúť na ikonu 3 bodiek
  • Vybrať možnosť „Získať podporu alebo nahlásiť príspevok“
  • Zvoliť ako dôvod nahlásenia „Falošná správa“
  • Hotovo

Pripomeňme, že Facebook je súkromná spoločnosť, ktorá má nastavené pravidlá pre používateľov a je v jej kompetencii, aby v prípade ich porušenia zakročila. Spraviť tak ale môže aj na podnety štátnych orgánov či samotných používateľov po vyhodnotení predmetných príspevkov. Dezinformačné statusy majú totiž dosah k miliónom ľuďom. Pred samotným zdieľaním príspevkov je vhodné overiť si fakty aj svojpomocne.

Na Slovensku je dostupných hneď viacero nástrojov, ktoré umožňujú kontrolu informácií. Overiť si konšpirátorské weby môžeme na stránke Konšpirátori.sk, ktorá obsahuje databázu webov šíriacich hoaxy a klamlivý či podvodný obsah. Okrem toho je možné využiť aj Checkbota, prvého bota pre Messenger, ktorý používateľom pomáha s overovaním informácií. Zároveň je rozumné zdieľať informácie len z overených zdrojov.

Pošli nám TIP na článok



Zo Slovenska