Rusko predstavilo novú odpoveď na problém, ktorý dnes trápi prakticky každú armádu: ako zostreľovať lacné drony bez toho, aby sa na ne míňali drahé rakety. Štátny zbrojársky koncern Rostec ukázal krátkodosahový protidronový systém ZAK-30 Tsitadel, ktorý kombinuje 30 mm automatický kanón, senzory a programovateľnú muníciu s blízkostným účinkom. Na tému upozornil portál Defence Blog.

Pointa systému nie je v tom, že by musel trafiť malý dron priamo. Programovateľný granát má explodovať v vypočítanom bode pri cieli a zasiahnuť ho oblakom črepín. Pri malých kvadrokoptérach, prieskumných dronoch alebo jednoduchých lietadlách bez pilota to môže byť oveľa účinnejší spôsob než klasická paľba, pri ktorej musí strelec presne „trafiť“ pohybujúci sa objekt.

Rusko kopíruje logiku, ktorú už rieši Západ

Podľa Defence Blogu Rostec predstavil Tsitadel na prvom Medzinárodnom bezpečnostnom fóre a uviedol, že systém má ničiť pevné krídla na vzdialenosť približne 2 000 m a multikoptéry na približne 1 000 m. Rovnaký zdroj uvádza aj odhadovanú cenu okolo 8 miliónov dolárov.

Tsitadel nie je lacný guľomet na pick-upe, ale skôr stacionárny alebo objektový systém na ochranu základní, skladov, letísk, fabrík či kritickej infraštruktúry. Business Insider píše, že systém využíva optické a radarové senzory na detekciu a sledovanie dronov a Rostec tvrdí, že dokáže fungovať nepretržite.

Ruské tvrdenia však treba čítať opatrne. Pri zbraniach prezentovaných štátnym koncernom nejde o nezávisle overený výkon v reálnych podmienkach. Rostec tvrdí, že systém už testovali v bojových scenároch, no detaily, úspešnosť ani podmienky testov verejne nepoznáme.

Téme lacnej obrany proti dronom sme sa venovali už pri ukrajinskom interceptore Sting, ktorý má byť násobne lacnejší než moderné rakety protivzdušnej obrany. Ako sme informovali v tomto článku, dronová vojna dnes nie je len o tom, kto má presnejšiu zbraň, ale aj o tom, koľko stojí jeden zostrel.

Prečo sú programovateľné granáty dôležité

Klasická munícia má pri malých dronoch problém. Cieľ je malý, často pomalý, mení smer, letí nízko a radarový či tepelný podpis môže byť slabý. Ak strieľaš bežnými 30 mm nábojmi, potrebuješ presný zásah alebo veľké množstvo munície.

Programovateľný granát mení geometriu zásahu. Systém vypočíta dráhu cieľa, nastaví čas alebo bod detonácie a projektil vybuchne v blízkosti dronu. Črepiny sa rozptýlia v priestore a zvýšia šancu, že poškodia vrtule, krídlo, trup, batériu, elektroniku alebo náklad. Rostec podobný princíp opisoval už pri 30 mm munícii predstavenej začiatkom roka, kde hovoril o automatickom nastavení detonácie pri cieli.

ruslet/commons.wikimedia/Mike1979 Russia ((CC BY-SA 4.0)

Západné armády podobnú logiku poznajú už roky. Business Insider pripomína napríklad muníciu AHEAD od Rheinmetallu alebo programovateľné náboje Mk310 pre kanóny Bushmaster. V oboch prípadoch ide o to isté: netriafať dron ako bod, ale vytvoriť pred ním smrteľný oblak črepín.

Lacný dron núti armády meniť matematiku

Vojna na Ukrajine ukázala krutý pomer nákladov. Lacný dron môže poškodiť techniku za milióny eur, naviesť delostrelectvo alebo zasiahnuť sklad munície. Ak ho zostrelíš drahou raketou, vojensky si možno vyhral, ale ekonomicky si prehral časť vojny.

Preto sa vracajú kanóny, brokovnicové efekty, elektronický boj, lasery, rušičky aj lacné interceptory. Tsitadel zapadá presne do tejto logiky. Nie je určený na boj proti stíhačkám ani balistickým raketám. Má riešiť spodnú vrstvu hrozieb, kde lietajú kvadrokoptéry, improvizované útočné drony a malé bezpilotné lietadlá.

Problém je, že takýto systém musí fungovať veľmi spoľahlivo. Ak má chrániť základňu, nestačí mu pekná prezentácia. Musí včas rozpoznať cieľ, odlíšiť ho od vtákov, vlastných dronov alebo civilných objektov, sledovať jeho trajektóriu, správne naprogramovať muníciu a zasiahnuť ho v prostredí plnom rušenia, dymu, prachu a klamných cieľov.

Podobný tlak sme rozoberali aj pri amerických testoch prierazných hlavíc pre pechotné drony. Ako sme písali, lacné bezpilotné systémy menia plánovanie armád, pretože presnú palebnú silu dostávajú bližšie k malým jednotkám a nútia obrancu hľadať lacnejšie vrstvy ochrany.

Nebezpečné, ale nie zázračné riešenie

Tsitadel môže byť pre Rusko dôležitý najmä pri ochrane stacionárnych cieľov. Vojna opakovane ukázala, že sklady, rafinérie, letiská a logistické uzly sú zraniteľné aj vo veľkej hĺbke. Protidronový kanón s programovateľnou muníciou môže znížiť počet dronov, ktoré sa dostanú k cieľu.

Netreba z neho však robiť magický štít. Kanónová obrana má obmedzený dosah, potrebuje kvalitnú detekciu a môže byť zahltená masovým útokom. Ak proti objektu priletí niekoľko desiatok dronov z rôznych smerov, rozhoduje nielen munícia, ale aj počet systémov, rýchlosť reakcie, zásoba nábojov a prepojenie s radarom, rušením a ďalšími vrstvami obrany.

Pre Slovensko a NATO je na tejto téme zaujímavý hlavne širší trend. Drony už nie sú doplnok bojiska. Sú dôvodom, prečo sa moderná protivzdušná obrana rozpadá na viac vrstiev: veľké raketové systémy proti veľkým hrozbám, lacnejšie interceptory proti menším cieľom, elektronický boj proti navigácii a kanóny s inteligentnou muníciou proti tomu, čo preletí najnižšie.

Ruský ZAK-30 Tsitadel preto nie je len ďalšia zbraň do katalógu. Je to signál, že aj Moskva chápe jednoduchú realitu novej vojny: ak chceš prežiť dronové útoky, nestačí mať drahé rakety. Potrebuješ systém, ktorý vie lacné ciele ničiť rýchlo, opakovane a bez toho, aby každý výstrel stál viac než samotný dron.

Čítajte viac z kategórie: Novinky