Švajčiarsko chce prestať používať dve populárne aplikácie Microsoftu. Má na to zvláštny dôvod

Švajčiarsko chce znížiť svoju závislosť od Microsoftu a jeho služieb Outlook či Teams. Federálna správa preto investuje deväť miliónov frankov do platformy openDesk, ktorú do konca roka 2027 sprístupní približne 3 000 zamestnancom.

Švajčiarska vláda posúva svoju snahu o digitálnu suverenitu do praktickej fázy. Federálne kancelárstvo spustilo program, v rámci ktorého dostane približne 3 000 zamestnancov prístup k otvorenej kancelárskej platforme openDesk. Riešenie má byť dostupné do konca roka 2027 a jeho prvá fáza bude stáť približne deväť miliónov švajčiarskych frankov, teda viac ako 11 miliónov dolárov.

Číslo môže na prvý pohľad vyzerať vysoko. V prepočte ide o približne 3 000 frankov na jedného plánovaného používateľa. Nejde však iba o cenu softvérových licencií. Rozpočet zahŕňa vybudovanie platformy, jej integráciu, bezpečnostné kontroly, úpravy existujúcich systémov aj získanie potrebného know-how. Samotná kancelária upozorňuje, že rozsiahle nasadenie by si mohlo vyžiadať ďalšie peniaze.

Pilotný test preverilo 172 úradníkov

Rozhodnutiu predchádzala štúdia uskutočniteľnosti PoC BOSS, do ktorej sa zapojilo 172 pracovníkov z rôznych federálnych rezortov. Testovali spracovanie dokumentov, e-mail, kalendár, ukladanie súborov, chat, správu úloh, videohovory aj prihlasovanie používateľov.

Podľa záverečného hodnotenia švajčiarskeho Federálneho kancelárstva sa openDesk osvedčil pri bežných kancelárskych činnostiach. Používatelia pozitívne hodnotili prácu s dokumentmi, zdieľanie súborov, e-mail a kalendár. Slabším miestom zostali najmä rozsiahle videokonferencie. Úrady zároveň identifikovali technické, prevádzkové a organizačné prekážky, ktoré by komplikovali celoplošnú migráciu.

Dôležitým detailom je, že Švajčiarsko zatiaľ Microsoft 365 na vybraných pracoviskách neodinštaluje. Ako uvádza oficiálna tlačová správa, openDesk bude fungovať ako samostatná platforma súbežne s Microsoftom 365. Má slúžiť aj ako záložné pracovné prostredie pre kritické procesy pri výpadku alebo nedostupnosti amerických služieb.

Program sa dotkne približne siedmich percent z odhadovaných 54 000 počítačov federálnej správy. O prípadnom rozšírení na všetkých zamestnancov sa rozhodne až podľa výsledkov pilotu.

Nie je to jeden program, ale celý balík

OpenDesk vyvíja nemecké Centrum pre digitálnu suverenitu ZenDiS, ktoré vlastní verejný sektor. Nejde o priamu kópiu Microsoft Office, ale o platformu spájajúcu viacero existujúcich open-source nástrojov.

Microsoft 365

Podľa produktovej dokumentácie openDesk zabezpečuje úpravu dokumentov Collabora Online, ukladanie súborov Nextcloud a e-mail, kontakty či kalendár Open-Xchange. Komunikáciu zastrešuje Element postavený na otvorenom štandarde Matrix, videohovory využívajú technológie Jitsi, projekty spravuje OpenProject a správu identít poskytuje Univention. Väčšina nástrojov funguje priamo v internetovom prehliadači a platformu možno prevádzkovať na vlastnej infraštruktúre.

Výhodou takéhoto riešenia je, že štát má väčšiu kontrolu nad dátami, zdrojovým kódom aj budúcim vývojom. Nevýhodou môže byť zložitejšia integrácia s aplikáciami, ktoré boli roky naviazané na Microsoft, vrátane dokumentových formátov, makier a interných systémov.

Dátové centrum vo Švajčiarsku nemusí stačiť

Digitálna suverenita patrí medzi hlavné témy švajčiarskej digitálnej stratégie na rok 2026. Krajina od januára 2024 uplatňuje aj zákon EMBAG, podľa ktorého sa má softvér vytvorený federálnymi úradmi alebo na ich objednávku spravidla zverejňovať pod open-source licenciou, pokiaľ tomu nebránia bezpečnostné či licenčné dôvody.

Obavy sa netýkajú iba umiestnenia serverov. Americký CLOUD Act umožňuje americkým orgánom za zákonom stanovených podmienok žiadať poskytovateľov o údaje, ktoré majú pod kontrolou, bez ohľadu na krajinu ich fyzického uloženia. To neznamená automatický prístup k dátam, vytvára to však právne a strategické riziko.

Microsoft sa medzitým snaží švajčiarsky trh upokojiť. V roku 2025 oznámil investíciu 400 miliónov dolárov do rozšírenia štyroch dátových centier pri Zürichu a Ženeve. Lokálne uloženie údajov však nerieši všetky otázky závislosti od jedného zahraničného dodávateľa. Švajčiarsky experiment preto nebude iba testom openDesk, ale aj odpoveďou na otázku, koľko stojí skutočná technologická nezávislosť štátu.

Čítajte viac z kategórie: Aplikácie