Americký automobilový priemysel čelí novej vlne politického napätia, ktorú odštartovali špekulácie okolo budúcnosti čínskych elektromobilov v Spojených štátoch. Demokratická senátorka Elissa Slotkin z Michiganu prišla s vyhlásením, že prezident Donald Trump údajne pripravuje plán, v rámci ktorého by umožnil predaj čínskych vozidiel na domácom trhu. Celý krok má byť podľa nej súčasťou širšej obchodnej dohody s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Podľa senátorky by takýto krok znamenal obrovskú strategickú chybu, ktorá by tvrdo zasiahla viac než 1,2 milióna pracovných miest naviazaných na americký automobilový sektor. Tieto tvrdenia však okamžite vyvolali vlnu skepsy u odborníkov aj analytikov, keďže Biely dom žiadne uvoľnenie obchodných reštrikcií voči Pekingu neohlásil a oficiálne zdroje o ničom podobnom neinformujú.

Situácia je o to paradoxnejšia, že čínske značky dnes prinášajú na globálny trh mimoriadne agresívnu cenovú politiku a moderné technológie, ktoré tradičným výrobcom spôsobujú vrásky na čele. Nie je tajomstvom, že Číňania chystajú SUV ako Defender za zlomok ceny, čím tlačia na západné automobilky na všetkých frontoch.

Fámy z Washingtonu alebo premyslená politická hra?

Vyhlásenia senátorky Slotkin prišli len krátko pred plánovaným stretnutím amerického a čínskeho lídra vo Washingtone. Senátorka svoje tvrdenia zverejnila na sociálnej sieti X bez uvedenia konkrétnych zdrojov či detailov rokovaní. Mnohí komentátori preto za týmto krokom vidia skôr snahu získať politické body pred kľúčovými voľbami do Senátu v štáte Michigan.

Michigan je historickým srdcom amerického automobilizmu a ochrana domácich pracovných miest pred zahraničnou konkurenciou patrí medzi najcitlivejšie témy v regióne. Vykreslenie politického oponenta ako človeka, ktorý by mohol ohroziť domácu výrobu výmenou za geopolitické ústupky, je v tamojšom prostredí overenou taktikou.

Biely dom zatiaľ na tieto obvinenia oficiálne nereagoval a neexistujú žiadne náznaky, že by administratíva plánovala akékoľvek zníženie bariér pre autá vyrobené v Číne. Práve naopak, rétorika súčasného vedenia USA zostáva voči Pekingu naďalej veľmi tvrdá.

Článok pokračuje pod videom ↓

Cla na úrovni 100 % ako nepriestrelný múr

V súčasnosti majú čínske elektromobily prístup na americký trh prakticky úplne zablokovaný. Dôvodom sú drastické protekcionistické opatrenia, ktoré zaviedla ešte administratíva Joea Bidena, keď zvýšila dovozné clo z pôvodných 25 % na nekompromisných 100 %.

Trumpova administratíva toto extrémne zdanenie plne zachovala a opakovane ho označila za jedno z mála správnych rozhodnutí predchádzajúceho vedenia. Týmto spôsobom Spojené štáty vytvorili efektívnu colnú bariéru, ktorá dovoz čínskych modelov ekonomicky úplne paralyzuje.

Zrušenie alebo výrazné zníženie tejto sadzby by znamenalo zásadný obrat v doterajšej americkej obchodnej stratégii. Vzhľadom na dlhodobý tlak na ochranu domáceho priemyslu je takýto ústupok v blízkej budúcnosti vysoko nepravdepodobný.

Prečo sa americký priemysel bojí čínskej konkurencie

Obavy z príchodu čínskych áut však nie sú neopodstatnené. Čínske automobilky, na čele so značkami ako BYD, dokážu vyrábať vozidlá s obrovskou nákladovou výhodou vďaka vlastným dodávateľským reťazcom a zvládnutému vývoju trakčných batérií.

Analýzy trhu ukazujú, že aj po započítaní 100-percentného cla by niektoré čínske modely dokázali konkurovať najlacnejším vozidlám na americkom trhu. Tradičné americké koncerny preto vnímajú čínsku expanziu ako existenčnú hrozbu pre svoje marže a výrobné kapacity.

Práve z tohto dôvodu sa odborové zväzy a lobistické skupiny automobilového priemyslu usilujú o legislatívne poistenie, ktoré by zablokovalo nielen samotné vozidlá, ale aj softvér a komponenty pochádzajúce z Číny.

Zákon, ktorý má definitívne zavrieť dvere

Slotkin využila rozruch okolo svojich vyhlásení na propagáciu vlastného legislatívneho návrhu. Spoločne so senátorom Berniem Morenom predložila obojstranný návrh zákona s názvom Connected Vehicle Security Act.

Cieľom tejto legislatívy je plošný zákaz dovozu čínskych vozidiel, ako aj hardvéru a softvérových platforiem určených pre prepojené automobily. Návrh už jednohlasne schválil senátny výbor pre obchod a aktuálne čaká na prerokovanie celým Senátom.

Tento zákon cieli aj na vozidlá čínskych značiek montované v Kanade alebo Mexiku, čím chce zamedziť obchádzaniu ciel cez susedné krajiny. Argumentom predkladateľov už nie je len ekonomická ochrana, ale predovšetkým národná bezpečnosť a ochrana dát vodičov.

Kto na tejto colnej vojne skutočne stráca

Kým politici vo Washingtone súťažia o to, kto postaví vyššiu ochrannú stenu okolo domáceho trhu, najväčšiu daň platí bežný zákazník. Americkí spotrebitelia sú odrezaní od technologicky vyspelých a predovšetkým cenovo dostupných elektromobilov, ktoré by mohli urýchliť prechod na bezemisnú dopravu.

Kým v Európe sa napriek zavedeným kompenzačným clám čínske modely postupne etabľujú a nútia tradičných výrobcov znižovať marže, americký trh zostáva izolovaný. To môže z dlhodobého hľadiska viesť k spomaleniu inovácií u domácich producentov.

Aj keď sú reči o náhlom otvorení amerického trhu čínskym elektromobilom skôr politickou rétorikou než reálnym plánom, tlak na reformu globálnych obchodných vzťahov v automotive sektore bude naďalej rásť. Všetko nasvedčuje tomu, že múry okolo amerického trhu zostanú ešte dlho pevne stáť.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP