Najbližšie prázdnoty, resp. prázdne bubliny priestoru k Zemi, zrejme nie sú tak prázdne, ako sa doteraz predpokladalo, informuje Phys.org. Tieto oblasti, ktoré na mapách pôsobia ako prázdne diery vo vesmíre, v skutočnosti ovláda temná hmota a dokonca dosahujú priemernú hmotnosť zvyšku vesmíru.

Nie sú všetky rovnaké

Je veľmi ťažké predstaviť si celú našu galaxiu a vzdialenosti, ktoré v nej panujú. O to ťažšie je pozrieť sa na celý vesmír ako taký, v ktorého modeloch sa objavujú gigantické zhluky galaxií pôsobiace len ako hviezdy. Ich rozloženie v pozorovateľnom vesmíre pritom nie je ani zďaleka rovnomerné a tvoria spletitú sieť, ktorú vedci podrobne skúmajú a nachádzajú v nej rôzne nezrovnalosti.

Sú medzi nimi aj prázdne bubliny, takzvané prázdnoty, o ktorých sa doteraz predpokladalo, že sú úplne alebo takmer úplne prázdne. Nová štúdia ale vysvetľuje, že v skutočnosti nie sú všetky tieto prázdne bubliny rovnaké a navyše nie sú všetky tak úplne prázdne. Práve naopak, niektoré z nich dosahujú podobnú hustotu hmoty, ako je priemerná hustota hmoty v celom vesmíre.

Nachádza sa v nich totiž temná hmota, ktorá je prítomná prakticky všade vo vesmíre a vážny ovplyvňuje nielen jeho správanie sa, ale tiež tvary galaxií, ktoré by sa bez vplyvu tejto hmoty a energie neudržali pohromade.

Kozmická štruktúra galaxií je navyše najväčším prirodzene sa vyskytujúcim vzorcom, ktorý ľudstvo objavilo.

Naďalej nás mätú

Vedci ďalej vysvetľujú, že kým niektoré z týchto prázdnych bublín sú súčasťami väčších štruktúr s nadpriemernou hustotou, iné, zväčša tie najväčšie, dosahujú veľkosť niekoľkých miliónov svetlených rokov a zaberajú značnú časť vesmíru bez toho, aby sme v nich nachádzali galaxie.

Temná hmota sa ale, podľa novej štúdie nachádza práve v tých menších prázdnotách, kým tie väčšie sú vo svojom prostriedku prakticky prázdne a to aj z hľadiska temnej hmoty. Tieto nezvyčajné štruktúry pritom vedcom pomáhajú lepšie pochopiť evolúciu vesmíru a jeho minulosť, ktorá je naďalej otázna a len čiastočne vysvetlená.

Tak ako galaxie a ich zhluky, aj prázdne priestory prešli vlastným vývojom a pochádzajú z extrémne malých úlomkov mladého kozmu, ktorý do značnej miery predurčil ich budúcnosť.

Priestory s trochu väčším množstvom energie jej totiž začali, prostredníctvom gravitácie, priťahovať čoraz viac a preto ešte viac vyprázdnili už tak chudobné bubliny, ktoré sa nakoniec úplne vyprázdnili.