Nový prieskum oblohy prostredníctvom röntgenového teleskopu eROSITA skonštruovaného nemeckým Inštitútom Maxa Plancka na palube vesmírneho observatória Spektr-RG odhalil v Mliečnej dráhe novú štruktúru, ktorá sa doposiaľ skrývala pred našimi očami. Ide o gigantické bubliny dosahujúce veľkosť podobnú galaktickému disku Mliečnej dráhy, informoval portál ScienceAlert.

Vedci objavili dve masívne röntgenové bubliny plné horúcich plynov, pričom každá z objavených bublín vychádza z galaktického stredu a rozprestiera sa do obrovskej vzdialenosti nad a pod galaktickú rovinu (rovina, v ktorej sa nachádza väčšina hmoty galaxie v tvare disku). O objavení uvedenej štruktúry informovali verejnosť prostredníctvom žurnálu Nature.

Fermiho bubliny (červená) a eROSITA bubliny (tyrkysová). Predehl et al., Nature, 2020

Ako píše web Phys, objavené bubliny svojim tvarom pripomínajú presýpacie hodiny a vykazujú nápadnú podobnosť s Fermiho bublinami, ktoré boli objavené ešte v roku 2010. Tie sú podobne ako novoobjavené bubliny tvorené horúcim plynom a množstvom magnetických polí, ktoré emitujú gama žiarenie a rozširujú sa z galaktického stredu.

Celkovo Fermiho bubliny siahajú až do vzdialenosti takmer 60 000 svetelných rokov, teda každá z nich má veľkosť zhruba 30 000 svetelných rokov a sú považované za dôkaz minulej aktivity tohto regiónu, aj keď doposiaľ ešte nevieme akej.

V súčasnosti sa preferuje možnosť, že šlo o aktivitu, pri ktorej došlo k zrodu obrovského množstva hviezd, alebo o aktivitu supermasívnej čiernej diery, ktorá sa nachádza v strede galaxie. Nedávno sme dokonca zistili, že Zem je k nej oveľa bližšie, než sme si mysleli.

Novo objavené bubliny sú enormne veľké

Údaje získané z teleskopu eROSITA ukazujú, že novo objavené bubliny s rovnakým názvom sú ešte oveľa väčšie než Fermiho. Bubliny eROSITA sa rozprestierajú na vzdialenosť až 90 000 svetelných rokov, pričom každá z nich má veľkosť 45 000 svetelných rokov. Pre zaujímavosť, galaktický disk Mliečnej cesty má veľkosť približne 100 000 svetelných rokov.

Je potrebné podotknúť, že o „severnej“ bubline sme vedeli už z predchádzajúcich štúdií a pozorovaní, takže jej objav nie je úplne nový. Táto severná bublina bola doposiaľ známa ako „North Polar Spur“ a vyvolávala veľa otázok, pretože bolo ťažké určiť jej pôvod a veľkosť. Teraz je však už jasné, že je súčasťou väčšej štruktúry, a na južnej strane má svoju „dvojičku“, čo podľa vedcov dáva oveľa väčší zmysel.

Schéma znázorňujúca bubliny eROSITA (žltá) a Fermi (fialová). Predehl et al., Nature, 2020

Bubliny eROSITA vykazujú morfologické podobnosti s Fermiho bublinami, čo naznačuje, že oba javy spolu nejakým spôsobom spolu súvisia. (pozn. redakcie – podľa všetkého sa autori štúdie domnievajú, že bubliny eROSITA aj Fermiho bubliny sú spolu fyzicky spojené a navrhujú, aby mali spoločný názov) Napriek tomu však medzi nimi existujú značné rozdiely.

Bubliny eROSITA sú nielenže oveľa väčšie, ale majú tiež sféricky tvar, zatiaľ čo Fermiho bubliny sú eliptické. Obe štruktúry však boli pravdepodobne vytvorené pri rovnakej udalosti, upozornil portál NewScientist.

Objavenie bublín eROSITA výrazne zužuje všetky možnosti ich vzniku a zároveň aj vzniku Fermiho bublín, pretože energia potrebná na vytvorenie tak enormnej bubliny zodpovedá hodnote približne 10⁵⁶ Erg (jednotka energie v sústave CGS), čo sa rovná energií uvoľnenej pri výbuchu zhruba 100 000 supernov. Uvedené zistenia teda naznačujú, že za vytvorením týchto bublín stojí supermasívna čierna nachádzajúca sa v strede našej galaxie.

Vedci tiež uvádzajú, že čoskoro budú schopní študovať aj fyzikálne podmienky v rôznych častiach týchto bublín, čo nám pomôže lepšie pochopiť vývoj celej Mliečnej dráhy.