Na Slnku nedávno došlo k najsilnejším erupciám, aké naša domovská hviezda dokáže vyvolať. Každá z týchto erupcií pritom smerovala k Zemi. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Masívne erupcie

5. mája 2024 vybuchli dve výrazné erupcie, X1,3 a X1,2, z aktívnej skupiny slnečných škvŕn AR 3663. Tieto erupcie boli také intenzívne, že spôsobili a stále môžu spôsobiť výpadky rádiového vysielania po celej Zemi.

Žiadne nebezpečenstvo nikomu ale nehrozí, na Slovensku erupcie pocítime len v podobe výpadkov techniky a elektriny. Niektoré časti sveta mohli po extrémnych erupciách zasiahnuť aj silné elektromagnetické búrky.

NASA/JPL-Caltech/GSFC

Oblasť AR 3663, ktorá sa objavila na Slnku ešte 30. apríla, bola mimoriadne aktívna a doteraz vypálila celkovo 14 erupcií triedy M a 3 erupcie triedy X, čím sa stala najaktívnejšou oblasťou, ktorá v súčasnosti smeruje smerom k Zemi. Vedci predpokladajú, že z tejto oblasti k nám pricestuje ešte niekoľko erupcií triedy M a zrejme aj jedna ďalšia erupcia triedy X.

Vzhľadom na to, že AR 3663 sa aktuálne otáča smerom preč od Zeme, ďalšie potenciálne erupcie by mali mať menšie účinky a to aj v prípade, že by došlo k ďalšej erupcii triedy X.

Čo sa týka samotných tried erupcií, slnečné erupcie sú klasifikované v triedach A, B, C, M a X, kde písmeno A označuje najslabšiu a písmeno X. Každá trieda má vrcholný tok vždy desaťkrát vyšší ako predchádzajúci. Okolo triedy je lineárne meradlo od 1 do 9, čo znamená, že erupcia X2 je dvakrát vyššia, ako erupcia X1, a štyrikrát silnejšia, než erupcia M5.

Odborníci poznamenávajú, že tieto erupcie neboli sprevádzané výronom koronálnej hmoty (CME). Aktuálne sa na Slnku, na strane privrátenej k Zemi, nachádza celkovo deväť veľkých oblastí so slnečnými škvrnami. V nich sa nachádza viac než 150 slnečných škvŕn.

Slnko je časovaná bomba

Ako pre portál FonTech.sk v rozhovore objasnil riaditeľ Astronomického ústavu SAV Peter Gömöry, slnečné škvrny možno považovať za akúsi hlavnú črtu používanú na opis slnečnej aktivity. Je to z dôvodu, že škvrny na Slnku dokážeme pozorovať priamo už od čias, kedy Galileo zameral ďalekohľad na hviezdnu oblohu.

NASA

Všetky pozorovateľné prejavy, vrátane slnečných škvŕn, sú spôsobované magnetickým poľom. Na slnečných škvrnách je dobre vidieť, ako kopírujú slnečný cyklus, pretože sú priamom manifestáciou slnečného poľa v slnečnej atmosfére.

V tomto zmysle sú slnečné škvrny oblasti, kde sa na slnečný povrch, z podpovrchových vrstiev dostane veľmi koncentrované a silné magnetické pole. Toto magnetické pole je dokonca tak silné, že ak by sme si ho predstavili ako trubicu magnetického poľa, ktorá vystúpi nad povrch, dokáže zabrániť šíreniu energie z podpovrchových vrstiev.

Keďže zo spodných vrstiev nepreniká energia, dôjde k lokálnemu ochladeniu časti slnečného povrchu. Samotné škvrny sú ale nesmierne horúce i napriek svojmu tmavému vzhľadu. Ide však len o kontrast. Ak totiž odfotografujete škvrnu, ktorá má 3500 °C, a ktorá je obklopená materiálom horúcim až 5400 °C , tak voči svojmu okoliu vyzerá relatívne tmavo a javí sa ako nejaký fľak. Z tohto pramení aj názov slnečné škvrny.

Za zmienku stojí aj fakt, že 3. mája slnečná škvrna AR 3663 vyvolala erupciu triedy X1.6, pričom CME z nej vyvolala 6. mája miernu geomagnetickú búrku, ktorá spôsobovala kolísanie elektrickej siete a slabnutie rádiových signálov vo vysokých zemepisných šírkach.