Aktualizované 7.7.2026:

Európa už pri večných chemikáliách vo vode prešla z varovania do tvrdšej regulácie. Od 12. januára 2026 musia členské štáty EÚ systematicky monitorovať PFAS v pitnej vode a sledovať, či neprekračujú nové limity podľa prepracovanej smernice o pitnej vode. Ako uvádza Európska komisia, ide vôbec prvé harmonizované monitorovanie večných chemikálií v pitnej vode na úrovni EÚ. Ak štát zistí prekročenie limitov, musí prijať opatrenia, informovať verejnosť a môže napríklad uzavrieť kontaminovaný zdroj alebo doplniť úpravu vody o ďalší filtračný krok.

TFA sa do centra pozornosti dostáva práve preto, že pri vode komplikuje starý model kontroly. Nejde o veľkú priemyselnú látku, ktorá zostane na jednom mieste. Ide o mimoriadne malú, veľmi rozpustnú a mobilnú molekulu, ktorá sa dokáže šíriť vodným cyklom.

Pesticide Action Network Europe už v roku 2024 otestovala 55 vzoriek pitnej vody z 11 európskych krajín a TFA našla v 34 z 36 vzoriek vody z kohútika. To znamená 94 % vzoriek. V balenej minerálnej a pramenitej vode sa TFA objavila v 12 z 19 vzoriek. Ako uvádza PAN Europe, TFA tvorila viac než 98 % celkovej PFAS záťaže v testovaných vzorkách.

Nový posun prišiel aj v širšej ochrane európskych vôd. Dňa 11. mája 2026 vstúpila do platnosti nová legislatíva EÚ, ktorá aktualizuje zoznam znečisťujúcich látok v povrchových a podzemných vodách. Ako ďalej píše EK, nové pravidlá majú lepšie pokrývať látky podľa najnovších vedeckých poznatkov a výslovne zahŕňajú aj niektoré PFAS vrátane TFA, pesticídy a farmaceutické látky.

Po prvý raz riešia aj mikroplasty, indikátory antimikrobiálnej rezistencie a citlivé podzemné ekosystémy. Dôležité je aj takzvané „effect-based monitoring“, teda prístup, ktorý nesleduje len jednotlivé chemikálie samostatne, ale hodnotí kombinované riziko zmesí látok vo vode.

TFA pritvrdili aj z toxikologického hľadiska

Európska chemická agentúra cez svoj Výbor pre hodnotenie rizík v júni 2026 podporila klasifikáciu trifluóroctovej kyseliny ako látky toxickej pre reprodukciu kategórie 1B. Záver hovorí o riziku poškodenia nenarodeného dieťaťa a o podozrení na poškodenie plodnosti. Organizácia zároveň tvrdí, že TFA je najrozšírenejší PFAS kontaminant v európskych vodných zdrojoch, potravinách a životnom prostredí. Výbor ECHA podľa tejto správy vychádzal z dôkazov o vývojových poškodeniach u laboratórnych zvierat po prenatálnej expozícii TFA.

Európa zatiaľ nestanovila jednoduchý samostatný limit pre TFA v každom pohári vody, no už ju prestáva ignorovať. Najnovšie pravidlá tlačia štáty k systematickému monitoringu PFAS v pitnej vode, rozširujú kontrolu povrchových a podzemných vôd a dávajú väčší priestor vedeckému hodnoteniu nových látok.

Technologický problém je však stále otvorený. Ak sa TFA raz dostane do vody, jej odstránenie môže byť náročnejšie a drahšie než zachytenie klasických znečistení. Preto bude ďalší európsky spor stáť najmä na zdrojoch TFA: PFAS pesticídoch, fluórovaných plynoch z chladenia, klimatizácií a priemyselných aplikácií. Práve tam sa rozhodne, či sa kontaminácia spomalí, alebo bude Európa o pár rokov riešiť ďalší problém, ktorý sa mal zastaviť oveľa skôr.

Pôvodný text:

Od čias, keď sa v 40. rokoch 20. storočia rozbehla masová výroba syntetických chemikálií, sa životné prostredie čoraz viac zapĺňa rôznymi umelými látkami. Ide o mikroplasty, PCB či bisfenoly. Teraz sa však dostáva do popredia nový hráč: trifluóroctová kyselina, známa ako TFA, a jej šírenie do všetkých kútov sveta začína byť dôvodom na obavy, píše Futurism.

Sú úplne všade

TFA vzniká najmä rozpadom PFAS, tzv. večných chemikálií, ktoré sa takmer nerozkladajú. Tieto látky sa nachádzajú v pesticídoch, skládach odpadu, a čoraz viac aj v bežných výrobkoch okolo nás. TFA je extrémne malá a dobre rozpustná molekula, čo jej umožňuje putovať vodným cyklom takmer bez prekážok. Nedávna štúdia ukázala, že TFA sa nachádza až v 94 percentách vzoriek vody z kohútika zo všetkých 11 skúmaných európskych krajín, a tiež v 12 z 19 analyzovaných značiek balenej vody.

Stopy tejto chemikálie sa objavili takmer všade; v lesoch Nemecka, v hlbinách Atlantiku, na vysokohorskom sedle Jungfraujoch vo Švajčiarsku či v ľadových jadrách z Arktídy. A áno, TFA sa nachádza aj vo väčšine dažďovej vody po celom svete. Zaujímavé však je, že táto chemikália sa sama neodparuje s vodou zo zeme, takže klasickí priemyselní znečisťovatelia PFAS za to tentoraz nemôžu. TFA sa do atmosféry dostáva cez fluórované plyny, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt v chladničkách, klimatizáciách či hasiacej technike a tam sa spája s vodnou parou.

Kyselina trifluóroctová Zdroj: Wikimedia Commons

PR vedci

Hoci vplyv TFA na zdravie človeka nie je zatiaľ dostatočne preskúmaný, pokusy na zvieratách naznačujú, že môže škodiť vývoju embryí a poškodzuje orgány ako pečeň, ktoré filtrujú krv. Vedci sa pritom začali TFA seriózne zaoberať už koncom 80. rokov, no petrochemický priemysel – ako to býva zvykom – si našiel vlastných výskumníkov, ktorí spochybňujú, že by TFA malo byť vôbec považované za večné chemikálie. Americká agentúra EPA napríklad TFA oficiálne medzi PFAS nezaraďuje.

Vedci tvrdia, že obavy sú prehnané. Vraj planéta TFA zvláda, keďže ho v oceánoch je už veľké množstvo. Inými slovami, netreba panikáriť. Tento postoj sa, žiaľ, dostáva aj do vyšších politických sfér. Skupiny zriadené pod hlavičkou Programu OSN pre životné prostredie označili TFA za „minimálne riziko“, čo Európskej komisii umožnilo odkladať akékoľvek regulácie. Výsledkom sú miliónové úspory pre firmy ako Honeywell, ktoré si s kritikou zrejme hlavu nelámu.

Freepik

Kolobeh bol spustený

Napriek hlasným oponentom má však vedecká komunita jasno. Výskumníci z Kanady v štúdii z roku 2021 priamo vyhlásili, že neexistujú dôkazy o prirodzenom výskyte TFA. „Prírodné TFA by nemalo byť spomínané v žiadnych diskusiách o jeho výrobe alebo regulácii,“ vyjadrili sa k tejto téme.

A história sa opakuje. Večné chemikálie sa vyrábajú už od 40. rokov, no prvé varovania o ich toxicite sa do odbornej literatúry dostali až v 90. rokoch. A to napriek tomu, že niektoré firmy ako 3M a DuPont vedeli o ich škodlivosti už v roku 1970. Keď v roku 2001 vyšla kľúčová štúdia o šírení PFAS v prírode, ukázalo sa, že stopy týchto chemikálií sú v tkanivách orlov, ľadových medveďov, noriek aj tuleňov.

Dnes už vieme, že vďaka desaťročiam pasivity zo strany firiem sú PFAS v merateľnom množstve prítomné v každom človeku a takmer v každom zvierati na planéte. Preto sú aj súčasné PR snahy obhajovať TFA len ďalšou opakovanou kapitolou v rovnakom príbehu. Príbehu, ktorý, žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou nekončí happyendom.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia