EÚ dá miliardu eur na nové kúrenie. V hre sú tepelné čerpadlá, geotermál aj malé reaktory

Fabrika potrebuje teplo aj vtedy, keď nekúri svojim zamestnancom. Používa ho na sušenie papiera, výrobu pary, spracovanie potravín či tavenie skla. Často ho získava spaľovaním zemného plynu. Pre podnik je to veľký výdavok a zároveň zdroj emisií, ktorý sa nedá vyriešiť zateplením budovy.

Práve výrobné procesy sa teraz dostávajú do centra pozornosti Európskej únie. Podľa podkladov Európskej komisie pripadá na procesné teplo približne 47 % spotreby energie európskeho priemyslu. Asi tri štvrtiny energie na jeho výrobu stále pochádzajú z fosílnych palív. Výmena zdroja tepla preto môže mať v jednej fabrike väčší účinok než séria menších úsporných opatrení.

Európska komisia 24. septembra zverejnila podmienky novej aukcie. Na projekty, ktoré nahradia teplo z fosílnych palív, plánuje vyčleniť jednu miliardu eur z príjmov systému emisných povoleniek. Prihlášky by sa mali začať prijímať začiatkom decembra 2026. Zatiaľ teda nejde o peniaze pridelené konkrétnym fabrikám.

Teplo má rôzne teploty. Podľa toho sa vyberá technológia

Predstavme si papierne, ktoré potrebujú paru na sušenie výrobkov. Časť tepla z výroby im uniká do okolia. Priemyselné tepelné čerpadlo ho môže zachytiť a zvýšiť jeho teplotu tak, aby sa dalo opäť použiť. Funguje na podobnom princípe ako čerpadlo v dome, pracuje však s oveľa väčším výkonom a náročnejšími výrobnými procesmi.

Inde môže byť vhodnejší elektrický kotol. Elektrinou vyrába paru podobne, ako plynový kotol využíva plyn. Pri tavení skla alebo spracovaní kovov zas prichádza do úvahy elektrický ohrev priamo vo výrobnej technológii. Geotermálna energia a solárne kolektory môžu dodávať teplo tam, kde to umožňuje lokalita a požadovaná teplota.

Nová výzva rozdeľuje projekty podľa teploty. Na teplo od 80 do 100 °C vyčleňuje 100 miliónov eur, na pásmo 100 až 400 °C 600 miliónov a na teplo nad 400 °C ďalších 300 miliónov. Pri najnižšej kategórii sú pravidlá užšie: projekt musí mať tepelný výkon aspoň 5 MW a použiť napríklad tepelné čerpadlo, priamy obnoviteľný zdroj alebo jadrové teplo. Vyplýva to z finálnych podmienok aukcie.

Čo už chcú prestavať konkrétne podniky?

Obraz ponúkajú výsledky prvej aukcie, v ktorej Komisia vybrala 65 projektov na prípravu grantových zmlúv. V českom sklárskom projekte Retenice3 spoločnosti AGC figuruje elektródový ohrev. Česká papierenská firma KRPA PAPER uspela s projektom elektrického parného kotla. Francúzska spoločnosť Fregata Hygiène chce v papierenskom priemysle využiť tepelné čerpadlo. A španielsky potravinársky podnik Conservas Vegetales de Extremadura má projekt REHEAT-CONESA, ktorý počíta so solárnym teplom. Všetky sú uvedené v oficiálnom zozname vybraných projektov.

Tieto príklady ukazujú, prečo neexistuje jeden „nový kotol“ pre celý priemysel. Papierňam môže vyhovovať para z elektrického kotla, iný závod dokáže využiť odpadové teplo a sklárska pec potrebuje omnoho vyššiu teplotu. Projekty z prvej aukcie zatiaľ nie sú hotovými prestavbami: podniky boli pozvané na prípravu zmlúv a nie všetky musia napokon dospieť k podpisu.

Do druhého kola pribudla aj možnosť podpory inovatívneho jadrového tepla vrátane malých modulárnych reaktorov. Neznamená to, že EÚ už vybrala reaktor pre konkrétnu fabriku. Ide o novú kategóriu, v ktorej sa projekt ešte musí prihlásiť a obstáť v súťaži. Rovnako netreba zamieňať prípustnosť geotermálnej energie v podmienkach s tvrdením, že už získala podporu v tejto novej aukcii.

Koľko môže zmena priniesť jednej fabrike?

Pridanú hodnotu miliardovej výzvy ukáže jednoduchý model. Ak nový zdroj dodá 5 MW tepla počas 6 000 hodín ročne, vyrobí 30 000 MWh tepla. Podľa výpočtového pravidla Komisie to zodpovedá približne 6 720 tonám CO₂ ročne, ktoré by vznikli pri výrobe rovnakého množstva tepla zo zemného plynu. Je to orientačný príklad, nie odhad pre konkrétnu fabriku. Metodika aukcie týmto spôsobom počíta nahradené priame emisie; samotné číslo ešte nevyjadruje celkovú klimatickú stopu spotrebovanej elektriny.

Podniky si v aukcii vypýtajú podporu na ušetrené emisie. Súťažiť budú najmä cenou za tonu CO₂ a úspešné projekty môžu dostávať pevne určenú podporu najviac päť rokov. To je podstatný rozdiel oproti predstave, že Brusel každému víťazovi jednoducho preplatí nový kotol. Prvá aukcia mala tiež rozpočet do jednej miliardy eur, no 65 vybraných projektov žiadalo spolu približne 397 miliónov eur. Rozpočet novej výzvy preto ešte neznamená, že sa celá miliarda automaticky minie.

A Slovensko? V zozname 65 projektov prvej aukcie slovenský závod nie je. Druhá výzva je však otvorená aj podnikom zo Slovenska. Rozhodujúca otázka pre tunajšie fabriky znie konkrétne: koľko tepla potrebujú, pri akej teplote a čím ho dnes vyrábajú? Až z týchto údajov sa dá určiť, či im pomôže tepelné čerpadlo, elektrický kotol, geotermálny zdroj alebo iné riešenie.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia