Klimatické zmeny čoraz intenzívnejšie ovplyvňujú celý svet a už dlhšie sa toto slovné spojenie používa namiesto „globálneho otepľovania“. Dôvodom je zmätok, ktorý „globálne otepľovanie“ spôsobovalo a zároveň fakt, že ide len o časť celého problému. Kým priemerná svetová teplota rastie, niektoré oblasti môžu kvôli zmenám klímy prejsť zásadným ochladením.

Podľa najnovších štúdií a analýz morských prúdov, predovšetkým nesmierne dôležitého teplého prúdu AMOC, môže práve takto dopadnúť aj Európa, ktorej hrozí v blízkej budúcnosti ochladenie natoľko silné, že bude znamenať vážne problémy pre celý kontinent, jeho stabilitu a schopnosť potravinovej sebestačnosti.

Vedcom sa totiž podarilo potvrdiť nepríjemnú predpoveď, podľa ktorej sa blíži kolaps spomínaného morského prúdu a Európu môže vrátiť 20 000 rokov späť v čase do doby ľadovej.

Katastrofálne následky

Vedci začali upozorňovať na možný kolaps tohto prúdu už v minulom roku, avšak tentoraz prišli aj s ďalšími dátami, ktoré toto nepríjemné zistenie potvrdzujú. Dodávajú, že tento prúd začal spomaľovať už niekedy uprostred minulého storočia a k jeho vážnej destabilizácii prispieva najmä čoraz väčšie množstvo sladkej vody, ktorá sa uvoľňuje z topiacich sa ľadovcov.

To spôsobuje znižovanie pomeru soli v oceánoch, čím sa znižuje hustota vody a slabne tak celý proces, ktorý stojí za formáciou a udržiavaním takýchto prúdov. AMOC je pritom systém viacerých dôležitých prúdov, ktoré sú zodpovedné za prenos teplej vody smerom na sever, vďaka čomu zásobujú teplejšou a miernejšou klímou väčšinu Európy.

NASA/Goddard Space Flight Center's Scientific Visualization Studio

Ako vysvetľuje portál ScienceAlert, autori štúdie upozorňujú na viacero zmien, ktoré kolaps tohto oceánskeho systému prinesie. Okrem drastickej zmeny teploty totiž dôjde k zásadnej zmene množstva zrážok a zakolíše aj hladina morí. Najväčšou hrozbou je však pre Európu práve teplota, ktorá môže v priemere poklesnúť natoľko, že hrozí menšia doba ľadová.

Precenili stabilitu

Tento problém je podľa expertov prítomní oveľa dlhšie, no samotný AMOC začali merať len v roku 2004. Vedci si kvôli tomu neboli istí, čo aktuálne merané trendy vývoja tohto prúdu vlastne znamenajú a aj keď sú si rizikom kolapsu istí, stále nik nevie, kedy presne príde. Naďalej však pokračujú na výskume a tvrdia, že keď sa im podarí zakomponovať všetky potrebné premenné, dokážu tento kolaps oveľa spoľahlivejšie predpovedať.

Momentálne sú presvedčení o tom, že po dosiahnutí bodu zlomu príde kolaps prúdu AMOC o jedno až štyri desaťročia. Obávajú sa tiež, že je tento bod v skutočnosti oveľa bližšie, než ukazujú doterajšie simulácie, ktoré sú zatiaľ nekompletné. Doterajšie poznatky totiž naznačujú, že je AMOC oveľa citlivejší na zmeny, než predpokladali staršie klimatické modely a predpovede.

Caesar a spol., 2018

„Táto nová štúdia potvrdzuje obavy, že minulé klimatické modely systematicky preceňovali stabilitu AMOCu,“ objasňuje klimatológ Stefan Rahmstorf. Ku kolapsu tohto prúdu dochádza podľa výskumu cyklicky každých niekoľko miliónov rokov, tentoraz však prichádza oveľa skôr – opäť kvôli aktivite ľudstva a silnému ovplyvňovaniu klímy na celej Zemi.

Nezvratné problémy nielen pre Európu

Najväčšmi je touto zmenou ohrozená práve Európa, v ktorej môžu klesnúť priemerné teploty až o 10 °C, v niektorých oblastiach dokonca až o 15 °C. To pochopiteľne zásadne naruší potravinovú bezpečnosť nielen celého kontinentu, ale celého sveta. Zvrátiť túto katastrofu už zrejme možné nie je, no podľa expertov môže včasné varovanie pomôcť aspoň čiastočne sa pripraviť na problémy, ktoré so sebou čoskoro prinesie.

Podľa doterajších pozorovaní sa AMOC nachádza vo svojom najslabšom bode za najmenej celé tisícročie a naďalej slabne, píše The Conversation. Pokles priemernej teploty o niekoľko stupňov by v prípade takejto katastrofy očakával nielen Európu, ale tiež Severnú Ameriku a časti Ázie.

Pri výskume, modeloch, simuláciách a experimentoch v spojitosti s kolapsom tohto prúdu prišli vedci na to, že niektoré časti Nórska zažijú pokles priemernej teploty až o desivých 20 °C, pričom celkové zmeny teplôt sa majú prejaviť v priebehu sto rokov. Nastupovať však budú oveľa rýchlejšie, než prebieha dnešné globálne otepľovanie, takže ich pocítime pomerne rýchlo. Ochladenie severnej hemisféry pritom znamená, že dôjde k otepleniu južnej hemisféry o niekoľko ďalších stupňov, teda sa v nej urýchli už tak prebiehajúce otepľovanie.

Freepik

Našli včasné varovanie

Aspoň trochu potešujúcou správou je, že sa vďaka prebiehajúcemu výskumu podarilo objaviť fyzický systém včasného varovania pred blížiacim sa kolapsom. Tento nástroj bude v blízkej budúcnosti nesmierne užitočný, keďže výskum AMOCu neprebieha dostatočne dlho na to, aby dokázali vedci jeho kolaps už dnes s presnosťou a dostatočnou istotou predpovedať na určité obdobie.

Tento systém sa zakladá na transporte salinity k južným hraniciam Atlantického oceánu, ktorý dokážu vedci pomocou existujúcej infraštruktúry spoľahlivo monitorovať. Práve na základe tohto transportu salinity, teda slanosti, dokážu zaznamenať bod zlomu, po ktorom má o jednu až štyri desaťročia neskôr nasledovať spomínaný kolaps tohto systému.

bilanol/freepik

Autori štúdie zároveň dodávajú, že sú tieto zmeny prakticky nezvratné a neostáva iná možnosť, než sa na túto katastrofu pripraviť a zmieriť sa s ňou. To isté však neplatí o mnohých iných klimatických zmenách, ktoré má ľudstvo ešte vždy šancu zvrátiť v prípade, že začne okamžite a intenzívne konať. To sa však bohužiaľ, zatiaľ, nedeje a emisie oxidu uhličitého naďalej lámu rekordy, planéta je zamorená všadeprítomnými mikroplastami a pokračuje aj extrémne rýchle odlesňovanie.

Situácia sa neprestáva komplikovať

Hroziaci kolaps AMOCu je pritom len jedným z mnohých problémov, ktoré sa vedcom podarilo v posledných rokoch identifikovať. Klíma planéty Zem je totiž ešte vždy nedostatočne chápaným systémom, ktorý je oveľa komplexnejší, než sa najprv zdalo a zároveň oveľa citlivejší, než ľudstvo verilo a dúfalo.

Nie je prekvapením, že bol rok 2023 najteplejším v histórii, pričom nárast teploty zemského povrchu takmer prekročil kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia. Takmer polovica roka prekročila hranicu 1,5 stupňa Celzia, za ktorou je podľa vedcov pravdepodobnejšie, že sa klimatické vplyvy samovoľne posilnia a stanú sa katastrofickými.

Rok 2023 priniesol rozsiahle požiare v Kanade, extrémne suchá v oblasti Afrického rohu alebo na Blízkom východe, bezprecedentné letné horúčavy v Európe, Spojených štátoch a Číne, ako aj rekordne teplú zimu v Austrálii a Južnej Amerike, pričom podobné udalosti sa budú podľa odborníkov naďalej stupňovať a zhoršovať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky