Astronómovia počas svojho výskumu okolitého vesmíru neprestávajú nachádzať hviezdy, ktoré majú byť, aspoň podľa našich modelov a výpočtov, dávno mŕtve. Tím vedcov však prichádza s vysvetlením, ktoré existenciu týchto objektov objasňuje, píše Sciencealert.

Sú príliš veľké a príliš ďaleko

Je známe, že väčšie hviezdy spotrebúvajú svoje palivo rýchlejšie a žijú preto kratšie. Astronómovia však nachádzajú časť týchto veľkých hviezd ďaleko od galaktického disku – v miestach, kde sa hviezdy nerodia. Problémom je, že dostať sa do týchto končín trvá príliš dlho na to, aby to veľké hviezdy prežili.

NASA/Goddard Space Flight Center

„Astronómovia nachádzajú obrovské hviezdy ďaleko od ich miesta pôvodu. Tak ďaleko, že dostať sa k nim trvá dlhšie, než je životnosť týchto hviezd. Ako sa to deje zatiaľ ostáva predmetom debaty medzi vedcami,“ vysvetľuje astronóm Douglas Dies.

Jedna z najväčších hviezd

V novej štúdii sa astronómovia zamerali na hviezdu HD 93521, ktorá je typu O, teda patrí medzi tie najväčšie hviezdy hlavnej sekvencie. Nachádza sa približne 3 600 svetelných rokov od galaktického disku a 4 064 od Zeme. Dosahuje 17-násobok hmotnosti nášho Slnka.

Nachádza sa v riedkom regióne, známom ako galaktické halo a podrobnou analýzou jej pohybu a spektra vedci vypočítali jej hmotnosť, vek a tiež rotáciu. Priemerná teplota jej povrchu je takmer 30 000 °C a mala by mať asi 5 miliónov rokov, pričom jej maximálna životnosť je len 8,3 miliónov rokov. Na druhej strane menšie hviezdy sa dokážu dožiť miliardy rokov.

ESA

Aby sa však dostala do tohto regiónu, musela podstúpiť dlhočiznú púť, ktorá trvala až 39 miliónov rokov. Vysvetlenie záhady sa však nachádza práve v jej rotácii, ktorá poukazuje na extrémnu kozmickú udalosť. Za dôležité dáta vedci vďačia družici Gaia, ktorá patrí Európskej vesmírnej agentúre.

Pôvodne boli dve

Kým rotácia nášho Slnka dosahuje rýchlosť 2 km/s, v prípade vzdialenej hviezdy HD 93521 je toto číslo drasticky vyššie a to až 435 km/s. Existuje hneď niekoľko procesov schopných urýchliť rotáciu hviezd, avšak jedným z najsilnejších a zároveň najbežnejších je spojenie dvoch hviezd.

V takomto prípade sa totiž spojí nielen spin oboch hviezd, ale tiež ich moment hybnosti. Tím astronómov si myslí, že aj HD 93521 začala svoju cestu ako binárna sústava hviezd, ktoré sa časom spojili a dovolili tak obrovskej hviezde dostať sa do nezvyčajných priestorov.

Astronómom sa navyše podarilo nájsť binárny systém, ktorý má potenciál potvrdiť ich teóriu.

NASA/ESA/Hubble

„Pozorované vlastnosti HD 93521 zdanlivo súhlasia s očakávaniami od výsledku spojenia dvoch hviezd. Vyšetrovanie takýchto systémov poskytne dôležité informácie o vlastnostiach systémov po takýchto spojeniach, ktoré sú kľúčom k pochopeniu ich finále v podobe supernovy,“ dodávajú vedci.