Pred 66 miliónmi rokov do Zeme narazil obrovský kus mimozemského telesa, ktoré vytvorilo v Mexickom zálive takmer 145 km široký impaktný kráter známy ako kráter Chicxulub.

Ten je už mnoho rokov predmetom rôznych štúdií a výskumov, pričom ten najnovší publikovaný v žurnále Icarus naznačuje, že teleso, ktoré sa postaralo o vyhubenie nevtáčích dinosaurov pochádza z vonkajšej časti hlavného pásu asteroidov. Na tému upozornil portál Phys.

Katastrofa, pri ktorej vymrelo až 75 % všetkého života na planéte

Ako píše portál UniverseToday, skutočnosť, že za vyhubením dinosaurov stál dopad asteroidu, je vo vedeckých kruhoch široko akceptovaná. Stopy po dopade tohto 10 km veľkého asteroidu môžeme dnes nájsť na Yucatánskom polostrove. Vplyvom tohto nárazu došlo na Zemi k celosvetovej ekologickej katastrofe a vyhubeniu až 75 % všetkého života na planéte.

SwRI/Don Davis

Do dnešných dní si však vedci neustále lámu hlavu nad tým, odkiaľ sa toto mimozemské teleso zobralo a ako často k takýmto udalostiam v minulosti mohlo dochádzať. Zdá sa však, že nová štúdia poskytuje odpovede na tieto nezodpovedané otázky.

Ako upozorňuje portál Sciencealert, podľa nového výskumu bol náraz spôsobený obrovským tmavým primitívnym asteroidom z vonkajšej oblasti hlavného pásu asteroidov. Hlavný pás asteroidov je oblasť nachádzajúca sa medzi obežnými dráhami Marsu a Jupitera.

Tento región je tiež často označovaný ako Hlavné pásmo alebo Pásmo planétok. Jedným z objektov nachádzajúcich sa v tomto pásme je aj trpaslíčia planéta Ceres s priemerom približne 940 kilometrov. Ceres sa stal v poslednej dobe terčom pozornosti vďaka výskumu fínskych vedcov, ktorí sa domnievajú, že táto trpaslíčia planéta má obežnú dráhu vhodnú na vytvorenie vesmírnej kolónie.

Táto oblasť je tiež domovom mnohých tmavých asteroidov, teda kusov vesmírnych skál, ktoré vďaka svojmu chemickému zloženiu odrážajú iba veľmi málo svetla a pôsobia tmavšie ako iné druhy asteroidov. Staršie výskumy pritom naznačovali, že asteroid pochádzal z vnútornej časti hlavného pásu asteroidov. Tieto domnienky boli ale neskôr vyvrátené, pretože asteroidy v tejto oblasti nemajú zloženie podobné kráteru Chicxulub.

NEPREHLIADNI
Ako je to s vyhubením dinosaurov? Nová štúdia ponúka nepriestrelné argumenty

Asteroidy k nám z tejto oblasti zavítali častejšie ako sa predpokladalo

K záveru, že asteroid, ktorý stojí za vyhubením nevtáčích dinosaurov pochádza práve z vonkajšej časti hlavného pásu asteroidov, viedla geochemická analýza krátera, respektíve vzoriek pochádzajúcich z tejto oblasti, a počítačové modelovanie toho, ako sú asteroidy a kométy v tejto oblasti ovplyvňované rôznymi silami.

MIT

Geochemická analýza ukázala, že asteroid bol súčasťou triedy uhlíkatých chondritov, jedného z najstarších materiálov v Slnečnej sústave. Chondrity sú v podstate bežný typ asteroidov, ktoré často prechádzajú aj v blízkosti našej planéty. Zvláštne však je, že napriek tomu, že uhlíkaté chondrity sú pomerne bežné, žiadny z týchto objektov ani len zďaleka nedosahuje veľkosť potrebnú na vytvoreniu krátera akým je Chicxulub.

Z tohto dôvodu sa autori štúdie pomocou počítačových simulácií rozhodli pátrať po oblasti, kde by sa podobné veľké telesá akým bol asteroid zodpovedný za kráter Chicxulub mohli ukrývať. Požičali sa teda superpočítač Pleaides od NASA, vytvorili model až 130 000 rôznych druhov asteroidov a sledovali ako objekty počas stoviek miliónov rokov môžu unikať z hlavného pásu asteroidov.

Zistili, že tepelné účinky a gravitácia môžu asteroidy z vonkajšej oblasti hlavného pásu asterodiov dostať do tzv. „dynamických únikov prielezov“ (dynamical escape hatches), kde môžu byť vďaka gravitácii planét doslova vykopnuté na obežnú dráhu blízko Zeme.

K tomuto druhu gravitačného úniku dochádzalo v simuláciách raz za 250 miliónov rokov, čo pre 10 km veľký asteroid je až 10-krát častejšie ako sa pôvodne predpokladalo. Navyše to, že 10 km veľké asteroidy zasiahnu Zem raz za 250 miliónov rokov, je podľa odborníkov viac-menej v súlade s časovým intervalom, že k vytvoreniu krátera Chicxulub došlo pred 66 miliónmi rokov. Viac ako polovicu zo všetkých simulovaných nárazov tvorili tmavé uhlíkaté chondrity.

Čítajte viac z kategórie: Novinky