Ešte sme sa ani nestihli vrátiť na Mesiac a niektoré bystré hlavy už naplno pracujú na najrôznejších nápadoch týkajúcich sa kolonizácie vesmíru a nadchádzajúcej expanzie ľudského pokolenia. Vesmírna kolónia na obežnej dráhe Ceresu je však najnovší úlet tímu fínskych výskumníkov, informuje Futurism.

Miesto pre rast populácie a križovatka medzi planétami

Autori v štúdii argumentujú, že nevýhodou pri kolonizácii Marsu a Mesiaca je ich nízka gravitácia, ktorá môže negatívne ovplyvniť ľudí v štádiu vývoja a navyše majú v porovnaní so Zemou oveľa nižšiu plochu (len v prípade, že počítame aj oceány). Vesmírna kolónia navrhovaná fínskym tímom sa má nachádzať na obežnej dráhe najväčšieho objektu v páse asteroidov, Ceres – trpasličia planéta s priemerom približne 940 kilometrov. Pre porovnanie, priemer Mesiaca je až 1730 kilometrov.

Vesmírna stanica zo seriálu The Expanse. Zdroj: Legendary Entertainment

Ceres zvolili kvôli vysokému obsahu dusíka, ktorý je nevyhnutný k tvorbe vzduchu pre kolóniu. 40 až 50 % jeho objemu tvorí voda prevažne vo forme ľadu. Navrhnutá kolónia však nemá stáť na jeho povrchu, ale na obežnej dráhe, pričom trpasličiu planétku má kolónia obehnúť každých 66 sekúnd pre zachovanie umelej gravitácie podobnej tej pozemskej.

Kolónia pozostáva z viacerých menších satelitov spojených magneticky pre vytvorenie jedného megasatelitu v tvare disku. Podľa návrhu je v takejto kolónii zákaz pravidelného používania raketových motorov, pretože by došlo k strate atómov, píšu fínski vedci v štúdií.

Celé obydlie je navrhnuté, aby ľudia zvládali cestovať medzi jednotlivými miestami jednoducho, rýchlo a bez pomoci neefektívnych raketových motorov. Výhodou v porovnaní života na Zemi je absencia prírodných katastrof a neblahých vplyvov počasia, či možnosť zväčšenia stanice na väčšiu obývateľnú plochu než na Zemi.

Než začneme snívať, musíme zvládnuť Mesiac

I keď na navrhovanej kolónii nie je nič nereálne, s dnes dostupnými technológiami čosi také finančne a logisticky nezvládneme. Než sa vydáme dobývať vesmír a rozširovať ľudstvo do najvzdialenejších zákutí nášho hviezdneho systému, musíme skutočne pokoriť druhú métu. Tou je Mesiac, na ktorý sa v posledných rokoch chystáme viac a viac, predovšetkým v rámci programu Artemis.

Počas pobytu na Mesiaci budú mať astronauti možnosť oveľa podrobnejšie preskúmať tieto krátery a získavať vzorky z viacerých lokácií. Zdroj: NASA

V prípade úspechu výstavby vesmírnej stanice na obežnej dráhe Mesiaca a základne na jeho povrchu nasleduje s najväčšou pravdepodobnosťou Mars. Na červenú planétu si robí zálusk excentrický miliardár a dnes už najbohatší človek na planéte, Elon Musk a jeho vesmírna firma SpaceX.

Ceres nie je jediným kandidátom, možno nie je ani tým najlepším

Ak však nadobudneme dostatočné kapacity na vytvorenie obrovskej samostatnej vesmírnej stanice, je otázne, či sa má stať prvým cieľom objekt vzdialenejší než Mars, pretože ak nechceme kolóniu budovať priamo na povrchu, obsah dusíka nie je dostatočný argument.

Obriu vesmírnu stanicu totiž dokážeme vybudovať aj na obežnej dráhe Zeme, alebo pre zachovanie rýchlej orbitálnej rýchlosti a umelej gravitácie na orbite Mesiaca.

Mesiac taktiež obsahuje dôležité látky, z ktorých dokážeme vyrobiť palivo a kyslík. V prípade nedostatku dusíka je vhodné spýtať sa, či nie je predsa len vhodnejšie dovážať ho zo Zeme, než dopravovať ohromné množstvo materiálu do pásu asteroidov.

SpaceX

Návrh fínskych výskumníkov je však napriek svojim nedostatkom úžasný nápad, ktorý možno v budúcnosti príde vhod a skutočne ho využijeme. Teraz nám však ostáva len čakať na vývoj udalostí v najbližších rokoch a výsledok programu Artemis a vývoja rakety Starship, ktorá má potenciál zásadne uľahčiť, a zlacniť vesmírne cestovanie.