Neprešlo ešte ani 10 dní, odkedy sme ťa informovali o prevratnej teórii, podľa ktorej mali byť dinosaury, ako i 75 % všetkého života vyhubené dopadom kométy pochádzajúcej zo vzdialeného Oortovho mraku a už vedci prišli s novými dôkazmi, ktoré plne podporujú pôvodnú teóriu o vyhubení dinosaurov.

Celú dobu sme ho chápali zle. Vedci zistili, že materiál budúcnosti dokáže levitovať

NASA vypustí „kozmickú loď“ novej generácie. Využíva pohon, ktorý nepotrebuje žiadne palivo

Toto nesmieš zmeškať. Slovákov dnes čaká unikátne vesmírne divadlo

Pôvod dlhodobo akceptovanej teórie o vymretí dinosaurov

Ako píše portál ScienceAlert, v roku 1980 zverejnil známy americký fyzik Luis Alvarez spolu so svojim synom Walterom a ďalšími kolegami pôsobivú štúdiu o tenkej vrstve sedimentu, ktorá oddeľuje obdobie kriedy od obdobia paleogénu.

Kriedu možno považovať za najdlhšiu geologickú periódu trvajúcu približne 80-miliónov rokov. Počas tohto obdobia boli dinosaury dominantnou živočíšnou skupinou a ich nadvláda trvala počas celých druhohôr. Na konci kriedy však došlo k masívnemu vymieraniu všetkého života na planéte. Z planéty vymizli amonity, belemnity, ale taktiež dinosaury, čím sa vytvoril priestor pre krátku nadvládu vtákov na začiatku treťohôr, v staršom geologickom období známom ako paleogén.

Alvarez spolu so svojim tímom v 80. rokoch minulého storočia zistili, že v tejto tenkej vrstve sedimentu sa nachádza až neobvyklé množstvo irídia. Irídium je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorému sa často hovorí aj „vesmírny prvok“, pretože v zemskej kôre sa vyskytuje iba veľmi ojedinele. Jeho hojný výskyt však možno pozorovať v asteroidoch, čo viedlo k vytvoreniu teórie, že vyhynutie dinosaurov bolo spôsobené dopadom asteroidu, upozorňuje web EarthSky.

K posilneniu tejto teórie došlo v 90. rokoch, kedy bol objavený kráter Chicxulub. Chicxulub je 150 kilometrov široký a 20 kilometer hlboký impaktný kráter nachádzajúci v Mexickom zálive na polostrove Yucatán a až dodnes sa považuje za možnú príčinu vyhynutia dinosaurov.

Dôkazy o tom, či teleso, ktoré vytvorilo tento kráter vyhubilo dinosaury však neboli úplne presvedčivé. Niektorí vedci sa totiž domnievali, že irídium sa mohlo dostať na Zem aj dopadom iných asteroidov a niektorí si dokonca myslia, že za vyhynutím dinosaurov nestojí vesmírne teleso, ale skôr sopečná aktivita, píše web PhysicsWorld.

Nepriestrelné argumenty

S presvedčivými dôkazmi však vyrukovali vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále Science Advances. Tí totiž v svojej práci analyzovali chemické zloženie vrstiev hornín získaných pomocou vrtov vykonaných počas expedície IODP-ICDP Expedition 364 (2016), ktorá z krátera odobrala asi 900 metrov vzoriek horninového jadra.

Chemická analýza ukázala, že vo vyvŕtaných horninových jadrách z krátera Chicxulub sa nachádza oveľa hrubšia vrstva irídia než na iných miestach z tejto éry. Objavená vrstva bola dokonca natoľko hrubá, že vedcom pomohla objasniť ako dlho približne trvalo vymieranie dinosaurov, ktoré podľa nových zistení malo byť relatívne rýchle a k masovému vymretiu malo dôjsť v priebehu iba jedného až dvoch desaťročí.

Okrem toho výsledky štúdie odhalili aj vysoké hladiny niekoľkých ďalších prvkov spojených s výskytom asteroidov, ktoré okrem usadenín z krátera Chicxulub boli nájdené až na 52 miestach na Zemi. Vedci sa teda domnievajú, že disponujú presvedčivými dôkazmi o tom, že dinosaury nevymreli ani v dôsledku sopečnej aktivity, ani pádu kométy, ale dopadom 11 km veľkého meteoritu, ktorý našu planétu zasiahol pred približne 66-miliómi rokov.