Asteroid, ktorý vyhubil dinosaurov, nepriniesol len smrť. Vytvoril aj jednu z najkrajších oblastí na Zemi

Pred približne 66 miliónmi rokov dopadol na Zem obrovský kus vesmírneho telesa, ktoré svojim nárazom vytvorilo celosvetovú ekologickú katastrofu a vyhubilo až 75 % života na planéte. Ako však naznačuje nová štúdia publikovaná v žurnále Science, práve dopad meteoritu zohral kľúčovú rolu pri vzniku Amazonského dažďového pralesa. O téme informoval portál BBC.

Dažďové pralesy tu máme vďaka meteoritu

Ten v súčasnosti predstavuje viac ako polovicu zostávajúcich tropických dažďových pralesov a oplýva tým najpozoruhodnejším a najrozmanitejším prostredím na našej planéte. Amazonský prales sa momentálne rozprestiera na území Južnej Ameriky a leží v štátoch Brazília, Kolumbia, Peru, Venezuela, Ekvádor, Bolívia, Guyana, Surinam, a Francúzska Guyana.

Carvalho et al., Science;

V minulosti, ešte deň pred dopadom asteroidu (aj keď niektoré nové štúdie hovoria o meteorite), sa však na tomto území darilo úplne iným druhom a biotopom ako tomu je teraz. Ako ukazuje nová štúdia, pred dopadom meteoritu sa na území dnešnej Kolumbie darilo najmä papradiam, ihličnanom a iným nahosemenným rastlinám, upozorňuje web SmithsonianMag.

Dopad asteroidu, ktorý po sebe zanechal na Yucatánskom polostrove kráter Chicxulub ovplyvnil život nie len dinosaurom, ale i všetkým rastlinám.

Nájsť odpovede na to, čo sa presne stalo v trópoch v čase vyhnutia dinosaurov a kedy došlo k vytvoreniu neotropických dažďových pralesov sa vedci pokúsili pomocou analýzy niekoľkých tisícov vzoriek skameneného peľu a rôznych listov nájdených v Južnej Amerike.

Predmetné skameneliny pochádzali predovšetkým z kriedového obdobia (záverečné obdobie druhohôr) tesne pred zásahom asteroidu a tesne po dopade v epoche paleocénu (najstaršie obdobie treťohôr), upozorňuje web NewScientist.

Presnejšie vedci analyzovali až 50 000 zrniek skameneného peľu a viac ako 6000 fosílií listov nájdených až na 39 rozličných miestach Kolumbie. Autori štúdie potom vyhodnotil celkovú diverzitu lesných rastlín, interakcie dominantných druhov hmyzu a rastlín a sledovali, ako sa tieto faktory postupne menili, píše web ScienceNews.

Fabiany Herrera

Čo vieme o ich vzniku?

Ukázalo sa, že po dopade asteroidu došlo až k 45 % poklesu rozmanitosti rastlín, pričom obnovenie tejto diverzity trvalo až neuveriteľných 6 miliónov rokov. Za ten čas sa lesy, dovtedy plné ihličnanov, papradí a nahosemenných rastlín, zmenili na lesy plné krytosemenných, kvitnúcich rastlín.

V dôsledku tohto prechodu sa zmenila aj štruktúra tropických lesov. Počas obdobia neskorej kriedy, kedy na planéte ešte dominovali dinosaury, boli lesy relatívne „riedke“, respektíve koruny stromov sa navzájom neprekrývali / nedotýkali a slnečné lúče osvetľovali všetko čo bolo pod nimi. Po dopade meteoritu však moc prevzali krytosemenné rastliny, ktoré v tej dobe predstavovali až 90 % všetkých druhov rastlín.

Prečo sa po dopade meteoritu začalo dariť najmä krytosemenným rastlinám, respektíve prečo sa „riedke“ lesy plné ihličnanov zmenili na husté dažďové pralesy, sa však vedcom objasniť nepodarilo. Navrhujú hneď 3 hypotézy, ktoré by celý tento prípad mohli vyriešiť.

V prvom prípade môže stáť za takouto markantnou zmenou vyhubenie dinosaurov. Dinosaury totiž mohli svojim neustálim šliapaním po rastlinách a ich konzumáciou zabraňovať prehusteniu lesov. Po ich vyhynutí už jednoducho nemal kto toto hustnutie zastaviť.

Ako druhé možné vysvetlenie sa javí posun v chemickom zložení lesnej pôdy. Počas teplého a vlhkého obdobia kriedy sa v zemi nachádzalo množstvo živín, ktoré podporovali rast ihličnanov a nahosemenných rastlín. Po dopade asteroidu sa však do pôdy mohlo dostať relatívne veľké množstvo fosforu, ktoré mohlo slúžiť ako hnojivo pre krytosemenné rastliny.

No a tretím a asi najjednoduchším vysvetlením je to, že po dopade asteroidu došlo predovšetkým k zničeniu nahosemenných rastlín, čo vytvorilo príležitosť k rozrastaniu sa krytosemenným rastlinám. Na záver ešte autori štúdie upozorňujú, že tieto 3 možnosti sa navzájom nevylučujú a pokojne mohla každá z uvedených variant zohrať svoju rolu pri formovaní dažďových pralesov.

Pochopenie toho, ako táto udalosť formovala dažďové pralesy, nám vie pomôcť priblížiť, ako reagujú dažďové pralesy na odlesňovanie a ako dlho potrvá ich zotavenie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky