Spravodajstvu sa do rúk dostala rozpracovaná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) spadajúceho pod OSN, ktorá pojednáva o vážnosti globálneho otepľovania a priamej hrozbe pre ľudstvo. Klimatická zmena má totiž prísť oveľa skôr, než sme si mysleli a v ohrození sú takmer všetky formy života, informuje Phys.org.

O všetkom rozhodne ľudská činnosť v najbližších rokoch

Na správe s viac než 4000 stranami sa podieľali stovky vedcov, ich zhodnotenie rýchlosti a vplyvov klimatickej zmeny je doteraz najalarmujúcejšie. Oficiálnej publikácie sa dočkáme až vo februári 2022, obsah správy sa však dovtedy nijak vážne nezmení. Podľa vedcov sme globálne otepľovanie podcenili.

Naše rozhodnutia v najbližších rokoch vážne ovplyvnia budúcnosť ľudskej civilizácie a rozhodnú o tom, či bude ľudstvo prosperovať, alebo len živoriť. Nebezpečné následky dekád nespútaného uhlíkového znečistenia sú z krátkodobého hľadiska nezvratné.

Pixabay

Výzvy, ktoré správa popisuje sa tentoraz netýkajú len veľkých korporácií a automobilovej dopravy. Tentoraz sú v ohrození aj naše zvyky a spôsoby života. „Jednoducho vymeniť spaľovací motor za Teslu či vysadiť miliardy stromov nestačí,“ tvrdia vedci. V pláne sú aj drastickejšie riešenia, napríklad Bill Gates chce poslať do stratosféry milióny ton kriedového prachu.

Napríklad prejdenie na diéty viac zamerané na rastlinné výrobky a stravu dokážu znížiť emisie týkajúce sa potravín až o 70 %. Dôležité je tiež napríklad zakonzervovať a obnoviť „modré uhlíkové ekosystémy“, ako sú mangrovy či podvodné chaluhové lesy.

Ničivé dopady na takmer všetky ekosystémy na Zemi

Predpokladá sa, že klimatická zmena spôsobí do roku 2026 nárast priemernej teploty o 1,5 °C aspoň v jednom roku. Podľa správy IPCC je aj nárast o 1,5 °C extrémne nebezpečný a spôsobí storočia trvajúce problémy, ktoré nezvrátime. Pre niektoré živočíchy a rastliny už bude neskoro.

Pixabay

Už pri oteplení o 1,5 °C vyhynie 70 až 90% všetkých koralových útesov. Tepelné vlny v moriach sú pritom už dnes o 34 % častejšie, než v roku 1925 a letné pokrytie morí ľadom kleslo od 70. rokov o dva milióny kilometrov štvorcových, píše Phys.org.

Ak nedôjde k vážnym opatreniam a oteplenie dosiahne až 2 °C, hrozí strata 15 % permafrostu, čo vypustí do atmosféry dodatočných 67 miliárd ton uhlíka. Oveľa častejšími sa stanú požiare a plocha ohrozená ničivými plameňmi sa zdvojnásobí. Na Sibíri sa už zväčšila spálená plocha 9-násobne, a to len medzi rokmi 1996 a 2015.

54 % suchozemských a morských živočíšnych druhov hrozí vyhynutie ešte v tomto storočí a strata biodiverzity dosiahne do roku 2075 až 75 %. Tieto hodnoty sa ale týkajú aj ľudí. Desiatky miliónov budú čeliť hladu, extrémnej chudobe a stovky miliónov ľudí žijúcich na pobrežiach sú takisto v ohrození, keďže hladiny morí stúpajú.

Pixabay

Oteplenie o 2 °C dokáže posunúť topenia ľadovcov na takú úroveň, že viac nebude možné ho zastaviť a vystavíme sa hrozbe stúpania hladiny morí a oceánov až o 13 metrov. Antarktída len nedávno zaznamenala únik materiálu, ktorý posúva globálne otepľovanie na nezvratnú úroveň. Pre túto situáciu neexistuje žiadne jednoduché riešenie a ľudstvo čelí spleti zložitých výziev, z ktorých je nutné riešiť každú jednu.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom