Ročné obdobia sa drasticky menia. Vedci potvrdili pohromu, ktorý pocítime aj na Slovensku

Leto v stredných zemepisných šírkach sa predlžuje rekordným tempom a zároveň prichádza prudšie než kedysi. Nová vedecká štúdia ukazuje, že od roku 1990 pribúda v priemere 5 až 7 letných dní za desaťročie, pričom rastie aj množstvo nahromadeného tepla. Dôsledky už dnes zasahujú energetiku, zdravie aj riziko extrémnych horúčav.

Klimatická zmena sa už dávno neprejavuje iba rastom priemerných teplôt. Vedci teraz upozorňujú na ďalší výrazný posun: leto sa nielen otepľuje, ale zároveň trvá dlhšie a nastupuje rýchlejšie. Vyplýva to z novej štúdie publikovanej v odbornom časopise Environmental Research Letters.

Výskumníci analyzovali teplotné dáta za obdobie rokov 1961 až 2024 a zistili, že v polovici 20. rokov tohto storočia trvá leto v stredných zemepisných šírkach približne o mesiac dlhšie než v 60. rokoch minulého storočia. Trend sa týka vnútrozemia, pobreží aj oceánov.

Vedci definovali leto trochu netradične. Za „letný deň“ považovali každý deň, keď priemerná teplota prekročila historický prah z rokov 1961 až 1990. V praxi teda sledujú, ako často sa dnes objavujú podmienky, ktoré boli kedysi považované za nadpriemerne teplé.

Výsledok je jednoznačný. Od roku 1990 sa leto predlžuje tempom približne šesť dní za desaťročie. Oproti starším štúdiám ide o výrazné zrýchlenie. Tie totiž do roku 2012 hovorili o raste približne štyri dni za desaťročie. Zaujímavé je aj to, že leto sa nerozširuje iba jedným smerom. Vedci zistili, že prichádza skôr a zároveň odchádza neskôr, pričom oba posuny sú približne rovnako silné.

Jar a jeseň sa skracujú

Štúdia prvýkrát podrobne opisuje aj ďalší jav, ktorý už mnohí ľudia intuitívne pociťujú. Prechod medzi ročnými obdobiami je čoraz prudší. Teploty rastú rýchlejšie na začiatku leta a podobne prudko klesajú pri jeho konci.

Inými slovami, jar aj jeseň sa skracujú. Kým kedysi boli prechody medzi sezónami postupnejšie, dnes sa počasie dokáže zmeniť v priebehu niekoľkých dní.

Vedci tento efekt vysvetľujú matematicky. Keď sa celkový teplotný profil planéty posúva smerom nahor, hranica „letných teplôt“ sa pretína s oveľa strmšou časťou sezónnej krivky. Výsledkom sú náhlejšie prechody medzi obdobiami.

To môže mať veľmi konkrétne dôsledky. Prudší nástup tepla zvyšuje riziko skorého topenia snehu, jarných povodní či skorých vĺn horúčav, na ktoré sa ľudský organizmus ešte nestihol adaptovať. Výskumníci upozorňujú aj na možné problémy v doprave, poľnohospodárstve alebo pri fungovaní ekosystémov.

WMO

V Európe vrátane Slovenska to môže znamenať dlhšie obdobia sucha, vyšší tlak na klimatizácie a energetické siete či väčšie riziko lesných požiarov. Dôležitý je pritom aj fakt, že sa nezohrievajú iba maximá počas dňa, ale rastie celkové množstvo tepla počas celej sezóny.

Nahromadené teplo rastie extrémnym tempom

Práve tzv. akumulované letné teplo patrí medzi najalarmujúcejšie zistenia štúdie. Ide o súčet teplôt nad definovaným prahom počas celého leta. Tento ukazovateľ kombinuje dĺžku sezóny aj intenzitu horúčav.

Na severnej pologuli rastie akumulované teplo od roku 1990 tempom 44 stupňo-dní za desaťročie. To je viac než trojnásobné zrýchlenie oproti obdobiu 1961 až 1990.

Vedci upozorňujú, že tento rast je nelineárny. Aj keby sa planéta otepľovala rovnomerne, celkové množstvo letného tepla rastie rýchlejšie, pretože sa súčasne predlžuje počet horúcich dní aj intenzita prekračovania teplotných prahov. Niektoré mestá zaznamenávajú mimoriadne rýchlu zmenu. Sydney alebo Minneapolis získavajú viac než jeden nový „letný deň“ každý rok. Tokio patrí medzi stabilnejšie regióny, no aj tam sa leto predlžuje.

Výskumníci pritom upozorňujú, že ich analýza má limity. Štúdia pracuje s priemernou dennou teplotou a nezohľadňuje vlhkosť vzduchu, nočné minimá ani extrémne denné maximá. Práve tie sú pritom kľúčové z pohľadu zdravotných rizík.

Aj napriek tomu ide o ďalší silný dôkaz, že klimatická zmena neznamená iba „o niečo teplejšie počasie“. Mení samotnú štruktúru ročných období. A keď sa leto predĺži o celý mesiac, nejde už len o štatistiku, ale o zásadnú zmenu fungovania spoločnosti, miest aj prírody.

Čítajte viac z kategórie: Novinky