Len pred pár dňami vyplávali na povrch informácie o tom, ako chce NASA vyslať do vesmíru náklad na experimentálnom katapulte spoločnosti Spinlaunch. Ako ale píše New Atlas, našla sa ďalšia, prekvapivo ešte nekonvenčnejšia metóda transportu nákladu na obežnú dráhu.

Kanón miesto rakety

Na čele spoločnosti Green Launch stojí Dr. John W. Hunter, ktorý v 90. rokoch riadil program SHARP s podobným cieľom. Ten zlomil množstvo rekordov a rýchlosťou Mach 9 odpálil rôzne náklady, medzi ktorými sa nachádzali dokonca aj experimentálne motory.

Kanón firmy Green Launch má odpaľovať náklad za pomoci paliva tvoreného zmesou vodíka, hélia a kyslíka, ktorá začne extrémne rýchlo expandovať a prudko urýchli projektil. V takomto prípade sa však naskytuje jeden očividný problém, ktorý má aj spomínaný katapult a v jeho prípade je ešte intenzívnejší.

Green Launch

Kým akcelerátor Spinlaunch vytvára preťaženie 10 000 G, Green Launch očakáva maximálne preťaženie až 30 000 G. To znamená, že teoretický nanosatelit s hmotnosťou 1 kg dosiahne na moment také preťaženie, ako keby vážil 30 ton. Dnešné satelity plné jemnej elektroniky pochopiteľne takéto sily znášať nedokážu. Je teda nutné ich zásadné predimenzovanie. Mimochodom, ak rozmýšľaš, ako by takomto štarte skončili telá astronautov, na úspech ani nepomýšľaj.

Minimálna cena

Firma tvrdí, že náklady na takéto lety nákladu) do vesmíru budú minimálne. Zároveň ale príde k zásadnému obmedzeniu možností. Green Launch si s tým však hlavu neláme a tvrdí, že v budúcnosti dokáže pomocou takéhoto kanónu vynášať náklady s hmotnosťou až do 450 kg, vysvetľuje na svojej webovej stránke.

Nie je zatiaľ jasné, ako chce spoločnosť čosi také dosiahnuť. Má však vo svojich radoch skutočných odborníkov a aj keď sa jedná o skutočne extrémnu inžiniersku výzvu, nie je technicky nemožné ju splniť. Hunter okrem iného sľubuje aj obežné dráhy do výšky 1 000 km a schopnosť odpálenia nákladu každých 90 minút.

Ideálny pre konštelácie?

Ak dokáže kanón odpáliť satelit každých 90 minút na nízku obežnú dráhu Zeme, v teoretickej rovine môže ísť o ideálnu formu transportu pre spoločnosti budujúce satelitné konštelácie. Tieto satelity totiž vo väčšine prípadov majú vlastný pohon a po úpravách – hoci rozhodne nie jednoduchých – ich naozaj je možné odpáliť aj z kanónu.

Zásadne tak klesne nielen cena letu, ale sa tiež urýchli celý proces budovania konštelácie a poklesne riziko straty veľkého množstva satelitov naraz, k čomu môže dôjsť pri nehode rakety. Či je však práve toto vhodný argument, je otázne, pretože napríklad raketa Falcon 9 zatiaľ nestratila satelity Starlink ani raz.

Green Launch chce dostať projektil nad Kármanovu hranicu vo výške 100 km už v tomto roku. Počas letu chce vykonať niekoľko reálnych meraní rôznych vrstiev atmosféry a za projektom stojí aj niekoľko dôveryhodných organizácií a inštitúcií. To však úspech nezaručuje a otázkou ostáva, či je skutočne možné konštruovať satelity s tak vysokou odolnosťou.