Jedna z najfascinujúcejších exoplanét, aké sme kedy objavili dáva svojej unikátnosti úplne nový rozmer. Výsledky štúdie zverejnenej na predtlačovom serveri arXiv (štúdia je už prijatá žurnálom The Astronomical Journal) totiž naznačujú, že extrasolárna planéta GJ 1132 b stihla počas svojej histórie prísť o svoju pôvodnú atmosféru a vzápätí si vytvoriť ďalšiu. O téme informoval portál Sciencealert.

Planéta nie je tým, čím sa na prvý pohľad zdá

Ako píše NASA na svojom webe, podľa akceptovaných teórií bola GJ 1132 b vo svojich počiatkoch mini-Neptúnom, teda plynným svetom s hustou atmosférou plnou vodíka a hélia. Predpokladá sa tiež, že exoplanéta bola vo svojich počiatkoch niekoľkonásobne väčšie ako Zem (samozrejme menšia ako Neptún) a vďaka silnému žiareniu hviezdy stratila svoju prvotnú vodíkovo-héliovú atmosféru.

NASA

Po stratení pôvodnej atmosféry sa GJ 1332 b niekedy v priebehu 5 miliárd rokov dlhého života zmenila z mini-Neptúnu na kamennú planétu. Presnejšie sa atmosféra odparila vplyvom červeného trpaslíka GJ 1132, ktorý napriek tomu, že je oveľa chladnejší ako Slnko, vrhá na planétu až 19-násobne viac žiarenia než dopadá na našu planétu, pričom planéta obieha extrémne blízko svojej hviezdy a zostalo iba kamenné jadro.

To sme po prvýkrát pozorovali ešte v roku 2015 prostredníctvom tranzitnej metódy, ktorá odhalila, že toto kamenné jadro, respektíve (vtedy) novoobjavená exoplanéta GJ 1332 b nachádzajúca sa vo vzdialenosti 41 svetelných rokov od Zeme je 1,66-krát hmotnejšia a 1,16-krát väčšia ako naša planéta.

Po objavení bolo vo vedeckých kruhoch okolo GJ 1332 b veľa rozruchu, a niektorí sa nebáli túto planétu označiť za jednu z najdôležitejších exoplanét, ktorá nám môže pomôcť objasniť vznik kamenných planét v Slnečnej sústave.

Ďalšie pozorovania však odhalili, že s GJ 1332 b nie je všetko úplne v poriadku. Ukázalo sa totiž, že GJ 1332 b nie je kamenný svet v tom pravom slova zmysle, ale skôr obnažené kamenné jadro, ktoré zostalo po vyparení pôvodnej héliovo-vodíkovej atmosféry.

Planéta si stihla vytvoriť novú atmosféru

Nová štúdia však celú situáciu okolo tejto exoplanéty ešte viac zamotala. Skupina vedcov vedená odborníkmi z Jet Propulsion Laboratory v Pasadene odhalila, že planéta si stihla vytvoriť novú atmosféru. V tej sa však okrem vodíka nachádza aj zmes kyanovodíku, metánu, amoniaku, ale i uhľovodíkového oparu. Zistenia tiež naznačujú, že atmosférický tlak na povrchu GJ 1132 b je podobný atmosférickému tlaku na Zemi.

Porovnanie zloženia Titánu, GJ 1332 b a Zeme. NASA/JPL-Caltech/Lizbeth B. De La Torre

Počítačové modelovanie ukázalo, že pôvodná atmosféra mohla byť absorbovaná do vnútra magmatického oceánu, ktorý pokrýval exoplanétu v čase, keď bola ešte veľmi mladá. Napriek tomu, že povrch planéty od tej doby o niečo ochladol, jej vnútro zostalo vďaka gravitačným interakciám s hviezdou stále horúce a aktívne.

Následne prostredníctvom vulkanických činností dochádzalo k uvoľňovaniu vodíka, ale i ďalších prvkov potrebných na vytvorenie novej atmosféry. Zaujímavé je aj to, že hoci nová atmosféra neustále uniká do vesmíru až toľko z nej neubúda, neustále je totiž doplňovaná vodíkom nachádzajúcim sa v plášti GJ 1132 b.

Ak sa ukáže, že všetky merania a zistenia sú pravdivé, GJ 1132 b sa stane oficiálne prvou detegovanou planétou, ktorá si prostredníctvom vulkanickej činnosti vytvorila novú atmosféru.

Keďže nová atmosféra vo svojej podstate pochádza z vnútra planéty, zistenia môžu slúžiť ako „okno do geológie“ iného sveta. Viac nám o GJ 1132 b prezradí určite vesmírny teleskop Jamesa Webba. Ten dokonca iba pred pár týždňami prešiel ďalšími dôležitými testami.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom